Nvtevnkov Povaskej galrie umenia v iline v poslednch doch prekvapuje nevedn dianie na jej ndvor. Na tri tdne si toti tento priestor zvolili za hlavn stan mlad divadelnci z Poska a zo Slovenska, tanenci zo panielska, ohniv performeri a hudobnci z Fnska a Vekej Britnie. Inpirovan rou potulnch umelcov a kaukliarov, koovnch divadiel a eskamotrov sa rozhodli zrealizova nieo podobn aj pre divka 21. storoia……Vsledkom projektu so symbolickm nzvom Maringotka je rovnomenn predstavenie, v ktorom sa prelna poulin divadlo, commedia dellarte, filmov projekcia, ohniv ritul a iv koncert. Premira tohto originlneho predstavenia bude 18. augusta o 21.00 h na ndvor galrie. Urite za kadho poasia.

Maringotka je scna umoujca cestu za divkom. Cel predstavenie sa odohr vntri a na streche starho autobusu, hovor hlavn dua projektu Marek Adamy na takmer vetkch kontinentoch a umouje tak knihovnkom na rozlinej odbornej rovni zska sksenosti a poznatky z oblasti bibliografickej registrcie, autorskho prva, spoluprce a technolgie. Profesionlne celoivotn vzdelvanie pomha knihovnkom spozna nov technolgie, pochopi vznam konkurencie na informanom trhu a pracova s rozlinmi novmi informanmi zdrojmi v globlnom meradle. Oiven profesionalita knihovnkov na druhej strane podporuje vznik poznatkov a informci v spoloenstvch na celom svete, napomha vskumu a osobnostnmu rozvoju.

Vznamn podujatia

Generlna konferencia IFLA v roku 1997 prilkala do Kodane 2 976 delegtov zo 141 krajn. Delegti si vypouli 170 odbornch prspevkov, zastnili sa na 20 pracovnch stretnutiach, absolvovali 35 nvtev v dnskych kniniciach a prezreli si 185 stnkov vo vstavnej hale. Vaka grantu Danida sa mohlo na konferencii zastni 150 knihovnkov z 85 krajn. Pre 42 knihovnkov z rozvojovch krajn sa uskutonil predkonferenn seminr, ktor sa konal v Aarhuse. Danida spolu s holandskm ministerstvom na pomoc rozvoja a holandskm ministerstvom vzdelvania, kultry a vedy poskytla grant 79 mladm knihovnkom z rozlinch krajn na as na Generlnej konferencii v Amsterdame.

Na 64. generlnej konferencii IFLA v roku 1998 v Amsterdame sa zilo 3 300 delegtov zo 120 krajn. Odznelo na nej 192 prspevkov a uskutonilo sa 213 stretnut. Konferencia prebiehala v ase, kedy Krovsk kninica v Amsterdame (nrodn kninica) oslavovala 200 rokov od svojho zaloenia, o poskytlo priestor na nvtevu vnimonej vstavy.

Grant Hansa-Petra Geha poskytovan na as na konferencich IFLA bol zaloen v roku 1991 na kadoron podporu jednho knihovnka z bvalho Sovietskeho zvzu vrtane pobaltskch krajn zastni sa na seminri alebo konferencii. V roku 1997 grant zskala Sirje Virkus z Talinskej pedagogickej univerzity v Estnsku. Pani Virkus predniesla prspevky na predkonferennom seminri o alom profesionlnom vzdelvan i na konferencii v Kodani v Sekcii pre vzdelvanie a kolenia. V roku 1998 grant zskala Alevtina Choulinina z Konzervtorskho strediska Ruskej ttnej univerzity.

IFLA m dlh tradciu v podporovan spoluprce medzi kninicami. Len nedvno takto spoluprcu nadviazala kninica mzea vtvarnho umenia v Houstone s kninicou Gulbenkianovej nadcie v Lisabone. Umeleck kninice s rovnakm zameranm si navzjom vymieaj odbornch pracovnkov i sksenosti.

V spoluprci s Krovskou kolou knihovnctva a informanej vedy v Kodani boli vypracovan vyhodnotenia oboch Generlnych konferenci – v Kodani i Amsterdame. Vsledky vyhodnotenia poskytli cenn informcie pre Odborn radu IFLA na pravu profesionlneho programu. tdie zrove poslia pri plnovan budcich konferenci. koliaci program na oivenie verejnch kninc v Thajsku zaal rozvojom kvalifikcie thajskch knihovnkov. 200 knihovnkov kolili experti v rmci zkladnho programu IFLA pre pokrok v knihovnctve a t potom pokraovali v koleniach pre knihovnkov v rmci celho Thajska. Nadcia Margreet Wijnstroomovej pre regionlny kninin rozvoj je financovan z prspevkov na poes M. Wijnstroomovej, tajomnky IFLA v rokoch 1971-1987 a estnej lenky IFLA od roku 1987. Nadcia umouje knihovnkom z rozvojovch krajn aktvne pracova v odbornch skupinch IFLA ako i na projektoch v jednotlivch kniniciach tretieho sveta.

S podporou IFLA sa reprezentanti PIALA (Pacific Islands Association of Libraries and Archives – Asocicia kninc a archvov Tichomorskch ostrovov) oboznmili s vznamom knihovnckych asocici. Seminr vysvetlil zmysel knihovnckych asocici v Mikronzii ako sprostredkovatea rozvoja siet, spoloenskej podpory, spolonho vyuvania zdrojov a spench rokovan s vldnymi agentrami. Na seminri zskalo vedenie asocicie sksenosti z rozvoja novch programov pre alie vzdelvanie a na propagciu kninc v regine. V roku 1997 sa za asti 27 tudentov konal 5. pracovn seminr o mikropotaoch v Kapskom meste, ktor poskytol nov poznatky knihovnkom so zkladnmi znalosami o potaoch v kniniciach. 6. pracovn seminr o mikropotaoch sa ukutonil v roku 1998 pre portugalsky hovoriace krajiny Afriky: Angola, Guinea-Bissau, Mozambik at. Pracovn seminre oboznmili knihovnkov z rozvojovch krajn so zkladnmi spsobmi vyuvania osobnch potaov v kadodennej praxi riadenia kninc.

Vbor IFLA pre autorsk prva a ostatn legislatvne zleitosti zloen z odbornkov z 23 krajn sa v roku 1998 zaal zaobera zloitou problematikou intelektulneho vlastnctva a licenci. Pracovn skupiny boli ustanoven na preskmanie niekokch rozlinch oblast vrtane zachovania skromia, Florentskho dohovoru a vzdelvania. Regionlny seminr o vzdelvan koliteov na vyuvanie vedeckch zdrojov na zkladnch kolch sa konal v Dakare v roku 1997. astnci zo kolskch a verejnch kninc z Burkina Faso, Kamerunu, Guiney, Pobreia slonoviny a alch krajn sa oboznmili s vyuvanm vedeckch informci a ich sprstupovanm rznym typom pouvateov. FORCE (Foundation and Resource Centre – nadcia a centrum zdrojov) – organizcia so sdlom v Holandsku, ktor podporuje kninice na celom svete – a IFLA podpsali v roku 1998 Memorandum porozumenia. Memorandum stanovuje vzjomn spoluprcu Nadcie FORCE a IFLA v oblasti knininch a informanch sluieb pre zrakovo postihnutch pouvateov v rozvojovch krajinch. FORCE poskytla grant 25 zrakovo postihnutm knihovnkom na as na Generlnej konferencii IFLA v Amsterdame.

V roku 1998 sa v Dakare stretli odbornci, aby posdili potreby vzdelvania vidieckych komunt v Afrike. Dohodlo sa, e kolenia by mali prebieha na niekokch rovniach a mali by by orientovan na knihovnkov a technikov. Profesionlne vzdelvanie by sa malo zamera na rozhodovacie procesy, na vytvranie metd a plnov v rmci intitci a spoloenstiev. Pre technikov by sa malo vzdelanie zameriava na operan innosti a sprvu.

V roku 1998 sa v Pari zili historici, knihovnci a odbornci z alch oblast, aby analyzovali informovanos poas obdobia studenej vojny. Konferencia s nzvom Knihy, kninice, tanie & publikan innos v ase studenej vojny” privtala 60 astnkov, ktor diskutovali o vskume prstupu k informcim a ich vyhadvania na Zpade a Vchode za poslednch 50 rokov.

Vydavatestvo SilverPlatter a IFLA podpsali zmluvu, poda ktorej bude SilverPlatter vyrba kompaktn disk o IFLA s nzvom IFLANET Unplugged” (IFLANET naivo) pre delegtov IFLA konferenci a do roku 2002. lenovia IFLA, ktor sa nemu zastova na konferencich, bud mc vyuva kompaktn disk na tdium prspevkov odprednanch na konferencich ako aj alch dokumentov a sprv. V roku 1998 sa vo Valparaise stretlo viac ne 30 knihovnkov a informanch pecialistov, aby analyzovali praktick spsoby aplikcie modernch riadiacich technk v kniniciach. Pracovn seminr potvrdil porozumenie pre sasn riadiace techniky a podporil rozvoj truktrovanch koliacich programov na uspokojovanie potrieb profesionlov a intitci.

Sekcia IFLA pre verejn kninice usporiadala poas Generlnej konferencie v Amsterdame seminr zameran na revziu Smernc pre verejn kninice. Revzia si kladie za cie aktualizova potreby kninc fungujcich v rznych kultrach a na rznych stupoch rozvoja.

Zhrnutie

Celoivotn vzdelvanie znamen pre profesionlnych knihovnkov rozvjanie sksenost potrebnch na zvldnutie vyuvania novch monost – vo forme technolgi, zdrojov a spojen – sprstupovania informci irokmu spektru verejnosti. Profesionlne vzdelvanie je hnacm motorom pri osobnostnom raste a prostriedkom na prezentovanie profesionlnej zodpovednosti pri chpan novch spsobov rozirovania a prijmania poznatkov vo vetkch formch. IFLA zohrva vznamn lohu v oblasti profesionlneho rozvoja v stovkch intitci na celom svete a pre tiscky knihovnkov s rznou rovou sksenost a talentu. IFLA predstavuje svetov univerzitu alieho vzdelvania knihovnkov a informanch pecialistov a svoje silie znsob aj v 21. storo.

Preloila a upravila
JARMILA MAJEROV
——————————————————————————–