Do areálu Hlohovského zámku by sa opäť mohli vrátiť luxusné koče ťahané koňmi, ktoré by namiesto zámockých pánov vozili zahraničných turistov. Premeniť schátraný zámok na štýlový historický hotel so zameraním na zahraničnú klientelu plánuje spoločnosť, ktorá patrí do skupiny firiem TTBN so sídlom v Rusku. Pôvodnú funkciu chce vrátiť koniarmi, jazdiarni, historickému skleníku a ďalším objektom v rozsiahlom areáli. Samozrejmosťou by bolo zachovanie unikátneho zámockého parku. Víziou záujemcu je vrátiť zámok do jeho najlepších čias, čo by podľa konateľky slovenskej pobočky TTBN Iriny Uherčíkovej malo byť lákadlom pre hostí z Číny, Ruska, Nemecka a ďalších krajín. Náklady na obnovu rozsiahleho zámku, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou, odhadla na 20 miliónov eur. Peniaze majú pochádzať primárne z vlastných zdrojov podnikateľskej skupiny a čiastočne z bankových úverov.

“Je to viac otázka vášne ako podnikania, návratnosť sa v tomto prípade ráta v desiatkach rokov,“ povedala Irina Uherčíková pri prezentovaní zámeru poslancom mestského zastupiteľstva. Vzorom pre ňu je obnova zámku vo Vígľaši alebo kaštieľa v Oponiciach. Podmienkou investora je získať rozsiahly areál, ktorý patrí mestu, do svojho vlastníctva. V takom prípade by časť zámku vyčlenil pre potreby múzea, pre verejnosť by zostal otvorený aj park. Z predaja by malo byť vyňaté jedinečné Empírové divadlo, investor by ho napriek tomu tiež obnovil.

Rozčarovanie zo zámeru netajili členovia občianskeho združenia Zámok Hlohovec, ktorí sa chátrajúcej dominanty mesta chopili pred rokom a pol. Otvorili ho pre verejnosť a bez nároku na odmenu v ňom odpracovali množstvo brigádnických hodín. “My sme Hlohovcu prinavrátili srdce, ten zámok, ktorý tu dvadsať rokov stál opustený,“ vysvetľovala šéfka občianskeho združenia Jana Kvantová. Uherčíková o aktivitách dobrovoľníkov vedela a chce s nimi spolupracovať.

Primátor Miroslav Kollár skonštatoval, že eurofondy na tento druh obnovy kultúrnych pamiatok končia a samospráva nebude môcť do Hlohovského zámku investovať milióny eur z vlastných zdrojov. Jeho podmienkou by v prípade predaja bolo okrem vyčlenenia časti priestorov pre múzeum a otvorenia zámockého areálu pre verejnosť aj vysporiadanie sa investora so združením Zámok Hlohovec. O predaji zámku môže rozhodnúť len mestské zastupiteľstvo. Keďže ide o národnú kultúrnu pamiatku, Hlohovec ho musí najskôr ponúknuť ministerstvu kultúry. Mestské zastupiteľstvo poverilo Kollára, aby ďalej rokoval s možným investorom.

Prekážkou zámeru na vzkriesenie Hlohovského zámku by podľa Uherčíkovej mohlo byť rozhodnutie mestského zastupiteľstva nepredať areál a pamiatkari, ak by nepovolili hotelové izby v podkroví.

“Podkrovné izby sú pre náš zámer veľmi dôležité, ak nebudú, nedáme do toho peniaze,“ povedala o rizikách zámeru. Rokovanie s pamiatkarmi má dohodnuté v najbližších dňoch. Vážny záujem o obnovu pamiatky v minulosti deklarovalo Aristokratické združenie Slovenska, napokon sa ukázalo, že na projekt nemá peniaze.

Hlohovský zámok je národnou kultúrnou pamiatkou, dnes je však v havarijnom stave. V minulosti mal viacerých vlastníkov, prepychové sídlo z neho urobil rod Erdődyovcov. V roku 1945 bol zámok zoštátnený a do majetku samosprávy sa dostal až v roku 2000. Po odchode reedukačného ústavu pre mládež zostal zámok opustený a bez pravidelnej údržby. Samospráva riešila vždy len novovznikajúce havarijné stavy. Mestu začalo s čistením a základnou údržbou pomáhať občianske združenie Zámok Hlohovec, ktoré získavalo menšie finančné čiastky z dvoch percent z daní a z grantov.

Spoločnosť TTBN vznikla v roku 1993 v Rusku, zaoberá s predovšetkým dopravnou logistikou a obchodom. Svoje pobočky má na Slovensku, v Českej republike a Kanade.