O nálezy z kniežacej hrobky v Poprade sa zaujíma aj zahraničie
Časť nálezov z hrobky germánskeho kniežaťa v Poprade uvidí slovenská verejnosť koncom tohto roka. Hrobku „slovenského Tutanchamona“ sa podarilo objaviť v roku 2006. Už niekoľko rokov tento európsky unikátny nález detailne skúma a konzervuje medzinárodný tím odborníkov v laboratóriách v Schleswigu v Nemecku. Slovensko na to nemá potrebné vybavenie. Konzervácia potrvá až do roku 2015, tento rok sa k nám však už vráti časť mobiliáru hrobky. Výstavu archeológovia plánujú v zimných mesiacoch, bude buď v Bratislave, v Poprade alebo v Nitre. „Verejnosť bude môcť vidieť niektoré kusy nábytku zhotoveného prevažne z tisového dreva, ktorým bola hrobka zariadená pre posmrtný život germánskeho náčelníka či kráľa,“ povedal v rozhovore pre agentúru SITA zástupca riaditeľa Archeologického ústavu v Nitre Karol Pieta.
V hrobke zo 4. – 5. storočia nášho letopočtu sa našiel trón zdobený striebornými kovaniami, ležadlo, stôl či katafalk, na ktorom bol nebožtík uložený. Zaujímavým nálezom bola aj dosková spoločenská hra so štvorcovými políčkami, na ktorom sa hrala hra typu dámy so sklenými, bielymi a tmavozelenými kameňmi. „Pripravený už máme 3D model, ktorý umožní návštevníkom aj virtuálnu prehliadku celého nálezu so všetkými detailmi tak, ako ho našli archeológovia,“ dodal Pieta. S definitívnou prezentáciou nálezu sa počíta v rokoch 2015 – 2016. V spolupráci s Podtatranským múzeom v Poprade chcú archeológovia zriadiť stálu expozíciu pod Tatrami.
O nález sa intenzívne zaujíma aj zahraničie. Európske múzeá sa už dnes pokúšajú získať akvizície pre svoje výstavy. Záujem prejavili napríklad nemecké múzeá vo Frankfurte a v Mannheime alebo francúzske múzeum v Saint Germain. Archeológovia však chcú nález po prvý raz prezentovať na Slovensku. „Veľa krajín si tiež neustále žiada prednášky na túto tému. Zaujíma ich nielen samotný nález, ale aj proces analýzy a konzervácie, ktorý je v takomto rozsahu v Európe absolútne ojedinelý,“ hovorí Pieta.
Z nálezov v hrobke vedia archeológovia napríklad určiť, čo knieža jedol alebo aké oblečenie nosil. Našli sa tu odevy, ktoré sa v takejto podobe doteraz nikdy nenašli – brokátové látky či rôzne vyšívané kožené časti odevu. Informácie o strave podávajú vrecká orechov a košíky s potravinami, ktorých obsah analyzujú v Nemecku. Rádioizotopové metódy a analýzy DNA zároveň umožňujú spoznať pôvod nebožtíka. Už čoskoro budú vedci vedieť, v ktorej krajine vyrastal, v ktorom prírodnom prostredí sa pohyboval. „Sami sme zvedaví, či sa tento germánsky vladár narodil pod Tatrami, alebo k nám prišiel so svojimi družinami z nejakých iných končín, čo je pravdepodobné, pretože sa pohybujeme v období sťahovania národov,“ povedal Pieta.