Občania bojujú za záchranu unikátnej tokajskej oblasti

Občania slovenskej časti tokajskej oblasti majú obavy z ohrozenia a chcú petíciou zachrániť túto unikátnu oblasť na Zemplíne. “Preto organizujeme Petíciu za zachovanie využitia územia tokajského regiónu Slovenska výhradne na pestovanie viniča, cestovného ruchu, agroturistiky a vínnej turistiky,” informovali dnes na tlačovej besede v Košiciach členka petičného výboru Magda Haburová a starostka obce Malá Tŕňa Monika Rakacká. Podpisy chcú organizátori zbierať nielen na Zemplíne či na východe Slovenska. “Petícia bude zverejnená na internetových stránkach tokajských obcí a tak ju môžu podpisovať obyvatelia celého Slovenska, veď Tokaj je unikátnym prírodným bohatstvom a verím, že sa stretne so širokou podporou,” povedala Haburová.

Obyvatelia slovenskej časti Tokaja sa obávajú výrazného zhoršenia životného prostredia a negatívneho vplyvu na tokajské vinice v dôsledku iných aktivít – najmä banskej činnosti. Petícia je namierená proti všetkým aktivitám, ktoré by akýmkoľvek spôsobom mohli poškodiť životné prostredie, kvalitu vinohradov a vína v unikátnej tokajskej oblasti. Obyvatelia sú najmä proti povrchovej ťažbe perlitu pri obciach Malá a Veľká Bara, pričom lom sa má nachádzať len pár desiatok metrov od produkčných tokajských vinohradov. Nesúhlasia ani s výstavbou hate a elektrárne pri obci Ladmovce, ktorá by zmenila mikroklimatické podmienky. Protestujú aj proti geologickému prieskumu v tokajskej oblasti zameranému na výskyt uránu, zinku a iných surovín, ktorý predchádza vytýčeniu dobývacieho územia. Podporujú aj petíciu namierenú proti výstavbe uhoľnej tepelnej elektrárne v Trebišove. “Naša tokajská oblasť je unikátna a pomaly ju začínajú objavovať naši aj zahraniční turisti. Má byť zapísaná do svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Keď tu však budú bane, bude po unikátnom dedičstve našich predkov a nepríde sem žiaden turista,” konštatuje starostka Rakacká.



“Štátne orgány, najmä banské úrady, mnohokrát neakceptujú územné plány obcí, ani Plán územného a hospodárskeho rozvoja Košického samosprávneho kraja (KSK), ani negatívne stanoviská odborných inštitúcií a uznesenia samosprávnych orgánov. KSK vydal k týmto zámerom negatívne stanoviská a oslovili sme aj ministrov výstavby a poľnohospodárstva, aby sa v tejto veci angažovali. Banský zákon nie je nadradený nad iné zákony a banské úrady by mali predovšetkým rešpektovať územné plány,” konštatoval pracovník právneho odboru KSK Jozef Šuchta.


5. februára (SITA)

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Granty Ford desiaty krát na Slovensku

Po veľmi úspešnom minulom ročníku Grantového programu na Slovensku, kedy organizátori zaznamenali rekordný počet zaslaných prihlášok, Ford Motor Company dnes vyhlasuje desiaty ročník grantového programu Conservation & Environmental Grants na Slovensku.

Štát má dlh voči kultúre

Štát má voči kultúre dlh a to nielen ekonomický “Má aj dlh v zmysle postavenia kultúry a toho ako štát vníma kultúru a jej význam a má dlh v zmysle systematických a strategických zmien,” na dnešnej

Pripravujú sa obmedzenia právomoci miest a obcí pri umiestňovaní pamätníkov

Národniari chcú dosiahnuť, aby obce nemohli odmietnuť využívanie verejných priestranstiev na umiestňovanie pamätných a umeleckých predmetov súvisiacich s históriou, významnými udalosťami a osobnosťami obce. “Návrh zákona týmto reaguje na prípady protiváhy národnostných a iných záujmov, ktoré sa vyskytli v praxi, a to napríklad v meste Komárno v súvislosti s umiestnením súsošia sv. Cyrila a Metoda a v obci Tešedíkovo,” odôvodňujú návrh novely zákona o obecnom zriadení, ktorý predložili do parlamentu, jeho autori Ján Slota, Anna Belusovová, Rafael Rafaj a Ivan Šaško zo SNS.

Banská Bystrica: Petícia proti hotelu pri Pamätníku SNP

24. júna 2008 – Zástupcovia petičného výboru dnes do podateľne banskobystrického magistrátu priniesli petičné hárky s podpismi 3 740 občanov proti výstavbe hotela v areáli Pamätníka SNP v centre Banskej Bystrice. Podpísaní občania považujú komercionalizáciu priestoru na území chránenej mestskej pamiatkovej rezervácie v tesnej blízkosti pamätníka za zneváženie odkazu dejín Slovenska.