Objavenú kostnicu v Trnave reštaurujú, aby sa nerozpadla
Kostnicu objavenú len pred tromi rokmi pri Bazilike sv. Mikuláša v Trnave reštaurujú. Cieľom je komplexné zreštaurovanie všetkých odhalených murív a detailov tak, aby zostali zachované pre budúcnosť. Murivo sa po odkopaní začalo vysúšať a drobiť.
Mesto Trnava dalo na reštaurovanie národnej kultúrnej pamiatky 15 tisíc eur z vlastného rozpočtu, ďalších osemtisíc eur poskytlo ministerstvo kultúry. Práce by mal reštaurátor Tomáš Kucman skončiť do konca septembra.
Potom bude kostnica, v ktorej boli pred stáročiami ukladané pozostatky Trnavčanov, trvale sprístupnená pre verejnosť. Radnica ju už krátko po objavení a základnom zabezpečení ponúkla ako jednu z atrakcií návštevníkom prvého slobodného kráľovského mesta na území Slovenska.
Pozostatky kostnice, pravdepodobne najstaršej murovanej stavby v Trnave, odhalil archeologický výskum v roku 2008. Ide o dvojpodlažnú rotundu s vnútorným polomerom 6,6 metra a hĺbkou približne šesť metrov, ktorá slúžila v podzemí ako kostnica a hore ako kaplnka. Okrem rotundy archeológovia objavili aj zvyšky sakristie kostola sv. Michala, 20 hrobov zo 16. storočia a rôzne predmety.
Historická kostnica má za
Historická kostnica má za sebou zásah reštaurátorov
TRNAVA 10. novembra (SITA) – Len pred tromi rokmi objavené pozostatky kostnice pri Bazilike. sv. Mikuláša v Trnave niekoľko mesiacov reštaurovali odborníci pod vedením Tomáša Kucmana. Murivo najstaršej známej stavby v meste, ktorá pochádza pravdepodobne z 13. storočia, čistili, spevňovali a napúšťali špeciálnym kremičitým prípravkom.
“Najväčším problémom boli uvoľnené niektoré kamene muriva a zosyp pôdy zo strán,“ povedal Kucman. Kamene preto zafixovali vápennou maltou a spevnili kremičitým náterom. Bez zásahu reštaurátorov by murivo podľa neho podliehalo ďalšej deštrukcii. Práce trvali od júna až do konca októbra, financované boli z rozpočtu mesta a grantu ministerstva kultúry. V súčasnosti sú steny kruhovitej stavby podľa reštaurátora na niekoľko rokov dostatočne ošetrené. Historickému nálezu by pomohla ešte izolácia muriva z vonkajšej strany a presun vyhliadkovej plošiny mimo kostnicu. Terajšie prekrytie drevenou konštrukciou a vyhliadkovou plošinou nad samotným nálezom malo byť pôvodne len dočasným riešením.
Kostnica, ktorú odborníci označili za nález celoslovenského významu, bude pre verejnosť sprístupnená len príležitostne. “Bude ju možné navštíviť na požiadanie v rámci sprievodcovskej služby, ďalej v rámci prehliadok baziliky a počas letnej turistickej sezón budú určené termíny, kedy bude otvorená,“ povedal Pavol Tomašovič, hovorca trnavskej radnice. Presun vyhliadkovej plošiny bude závisieť od peňazí. Vedenie mesta ich chce získať z európskych fondov, okrem prezentácie samotnej kostnice chce vyriešiť aj širšie okolie baziliky.
V kostnici kruhového pôdorysu s vnútorným priemerom 6,5 metra bola objavená súvislá vrstva kostí siahajúca do výšky tri metre. Väčšinu z nich premiestnili na cintorín, časť zostala vystavená na mieste. Nad kostnicou bola v minulosti kaplnka, z ktorej sa zachovali len malé časti muriva. Najstaršiu murovanú stavbu v Trnave objavili počas archeologického výskumu v roku 2008, presný dátum jej vzniku odborníci zatiaľ nedokázali určiť. Predpokladajú, že karner (kostnicu s kaplnkou) postavili približne v 12. alebo 13. storočí, zanikol okolo roku 1360.