Novozélandskí a austrálski archeológovia objavili na východe Papuy-Novej Guiney v nadmorskej výške 2000 metrov pozostatky siedmich táborísk, pričom vek najstaršieho z nich určili na 49-tisíc rokov. Tým sa toto miesto stalo vôbec najstarším známym vysokohorským sídlom v histórii ľudstva.
Vedci z University of Otago a The University of Queensland objavili táboriská v údolí Ivane neďaleko mesta Kokoda v provincii Oro. Nešlo o klasické dediny, ale o miesta, kde ľudia opakovane táborili. Na táboriskách vedci objavili rôzne kamenné nástroje, obhorené kosti bližšie neurčených zvierat a taktiež semená rôznych rastlín. Vedci predpokladajú, že tieto táboriská založili ľudia, ktorí pred približne 50-tisíc rokmi preplávali z juhovýchodnej Ázie na ostrov Nová Guinea, ktorý bol vtedy ešte pevninským mostom spojený s Austráliou. Odborníci však zatiaľ nepoznajú dôvod, prečo sa prví obyvatelia Novej Guiney rozhodli presunúť z úrodných pobrežných nížin do hôr, kde v tom období teploty často klesali pod bod mrazu.