Iba tretina kultúrnych pamiatok na Slovensku je v dobrom stave. “Pamiatkový fond našej republiky je v žalostnom stave,” hovorí generálna riaditeľka Pamiatkového úradu SR Katarína Kosová. Viac ako 4-tisíc objektov by potrebovalo obnoviť, mnohé z nich sú dokonca v havarijnom stave. Podľa niektorých odhadov by však na záchranu tohto kultúrneho dedičstva bolo treba dať okolo 100 miliárd korún. A to odstrašuje každú vládu. “Preto prichádzame s predstavou, podľa ktorej by budúca slovenská vláda vyčlenila každý rok na obnovu pamiatok jednu miliardu korún navyše, čiže štyri miliardy za celé funkčné obdobie,” pokračuje Kosová. Podľa nej by už aj to pomohlo pohnúť veci dopredu a “dosiahnuť viditeľný efekt”. Za štyri miliardy – ak uvažujeme s viaczdrojovým financovaním – by bolo možné obnoviť napríklad 18 hradov, 63 kaštieľov, 169 kostolov, 7 synagóg – a ešte by ostali finančné prostriedky na udržiavacie práce. Tak znie kvalifikovaný odhad.
Prvotný nápad sa zrodil v hlave Františka Mikloška. “Dezolátny stav mnohých pamiatok mi nedá spávať,” hovorí poslanec. Myslím si, že obnova kultúrneho dedičstva patrí teraz medzi priority nášho hnutia, ale aj ktorejkoľvek osvietenej vlády.”
Skupina odborníkov medzitým vypracovala analýzu pod názvom Cez obnovené pamiatky k pracovným príležitostiam. “Niekomu to u nás ešte pripadá čudné, ale obnova pamiatok nielen spotrebúva verejné zdroje – ona ich aj generuje a nesie v sebe značný ekonomický potenciál: zvyšuje zamestnanosť, oživuje cestovný ruch, pomáha riešiť bytový problém atď.,” vysvetľuje Kosová. Vo vyspelom svete už dávno neplatí predstava, že obnova kultúrnej pamiatky je nenávratnou investíciou. A krajiny bez surovinového bohatstva, ako je Slovensko, si tento hendikep nahrádzajú kultúrnym dedičstvom.
V súčasnosti štát investuje do pamiatok okolo 800 – 900 miliónov korún ročne, pričom prevažná časť týchto peňazí sa vynakladá na obnovu pamiatok vo vlastníctve štátu. Za posledných 10 rokov sa však karta obrátila. Už len 15,5 percenta pamiatok patrí štátu, kým 29,5 percenta fyzickým osobám, 24 percent obciam, 23 cirkvám atď. Neštátnym subjektom sa však zo spomínaného koláča ujdú iba 3-4 percentá. Pritom len zo Štátneho fondu Pro Slovakia požadovali tohto roku takmer 545 miliónov. Dostali – zhruba 20 miliónov.
“Tá jedna miliarda ročne by pomohla zmeniť uvedený nepomer, a navyše by motivačne pôsobila na súkromných i zahraničných investorov, čo by pomohlo mobilizovať ďalšie finančné zdroje, ” myslí si Peter Maráky, generálny riaditeľ sekcie kultúrneho dedičstva na ministerstve kultúry. Podľa Marákyho však projekt predpokladá, aby si ho riadila vláda a aby sa prepojil s projektmi regionálneho rozvoja a projektmi rozvoja cestovného ruchu.
Dôležité bude tiež vybrať z množstva pamiatok, vyžadujúcich si komplexnú rekonštrukciu, tie najzaujímavejšie v každom regióne. Ich predbežný zoznam už pripravili krajské pamiatkové úrady. Program si zrejme vyžiada viaceré legislatívne zmeny. “Stavebníkovi je zatiaľ u nás výhodnejšie investovať do novej výstavby, ako do obnovy pamiatkového objektu,” pripomína jeden z chronických problémov Maráky.
Mikloško však za najdôležitejšie považuje,aby sa projekt dostal medzi priority budúceho vládneho programu. Už to bude polovica úspechu.
Vladimír Jancura

Zdroj: Denník Pravda, 8. 8. 2002