47419 146594548704687 137263662971109 276568 6019383 n
Poľanovce – história
Poľanovce sa spomínajú v roku 1270, keď ich dal Štefan V. Urovmu synovi Fiókovi výmenou za vežu na Spišskom hrade. Obec je doložená z roku 1270 ako Polank, neskôr ako Babarete (1321), Polyank alebo n. Babarethy (1352), Polanka alebo n. Babarethe (1429), Polanowetz (1773), Polanowce (1808); maďarsky Polyanóc, Polyánfalu. Poľanovce patrili rozličným zemepánom, od 18. storočia rodine Jancsovcov, Almássyovcov a iným. V roku 1787 mali 36 domov a 305 obyvateľov, v roku 1828 mali 55 domov a 397 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, povozníctvom a pálením uhlia.
Za I. ČSR sa ráz obce nezmenil. Počas Slovenského národného povstania obyvatelia podporovali partizánske skupiny na okolí. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch na Spiši a v Košiciach.
Poľanovce
Okres Levoča, 570 metrov n.m., na rozhraní Levočského pohoria a Braniska, 23 km od Levoče. Roku 1270 kráľ Belo IV. vymenil časť obce (Polank) s Fiačom, synom Ura, za vežu, ktorú Fiač postavil na Spišskom hrade. Neskoršie roku 1321 sa obec nazývala aj Babalúka. V neskoršom feudalizme poddanská roľnícka dedinka viacerých drobných zemepánov.
Potočná radová dedina. Katolícky kostol Nanebovzatia P. Márie, pôvodne gotický so zachovanou dispozíciou, veža pribudovaná koncom 17.stor. opravená roku 1706. Roku 1765 priestory zaklenuté, starý južný vchod zamurovaný a otvorený nový pod vežou. Menšie úpravy v 20.stor. jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, obdĺžnikovou loďou a predstavanou vežou. Priestory zaklenuté českými plackami a pruskými klenbami. Fasády sú hladké, na veži sa objavuje sgrafitové kvádrovanie. Hlavný oltár s oválnym, v priestore voľne visiacim obrazom Nanebovzatia P. Márie, po stranách na konzolách stojace rokokové sochy anjelov z roku 1766. Dva bočné oltáre sú rokokové (okolo roku 1765), uprostred sú obrazy sv. Jozefa a svätca, olejomaľby na plátne v bohatom orámovaní z akantov a rokají. Kazateľnica je rokoková z druhej polovice 18.stor. s čabrakom a vázou na volútovom baldachýne. Baroková krstiteľnica s lupeňovitou nádržou, drevorezba z polovice 18.stor.Obraz Premenenia Pána, olejomaľba z čias okolo roku 1840. Ukrižovaný, baroková ľudová polychrómovaná drevorezba z polovice 18.stor. Náhrobná doska z roku 1442 a z roku 1601 z červeného mramoru.