Od biateku po euro
O výstave prebiehajúcej vo výstavných priestoroch Vlastivedného múzea Galanta.
Peniaze vo všetkých obdobiach predstavovali moc, majetok, boli prostriedkom výmeny, aj symbolom ľudskej práce. Od pradávna vyvolávali nenávisť a závisť. Sú spoločenským nástrojom, ak zostaneme sami, mimo dosahu spoločenských kontaktov strácajú moc. Keď nás napríklad v lese prepadne smäd, peniaze sú nám pramálo platné, ale nájdená studnička studnička je vyslobodením.
Peniaze a platenie má dlhú tradíciu, v ktorej sa na kulisách času vystriedalo mnoho platidiel. Väčšina z nich je už neplatná, dohrala svoju úlohu obeživa, pokladu aj platidla. Zachováva sa v nich však hodnota výtvarná, svojím vyhotovením, nadpisom či značkou zostávajú zdrojom informácií o dobe a miestach kde pôsobili. Množstvo zachovaných exemplárov spolu určuje aj ich zberateľskú hodnotu.
Ich reálna hodnotu je v materiáli, v kove, z ktorého sú vyrobené.
Vlastivedné múzeum v Galante pripravilo pre svojich návštevníkov v roku svojho 35. výročia výstavu po názvom Od biateku po euro. Výstava zahrňuje výber z numizmatických zbierok Západoslovenského múzea v Trnave, Vlastivedného múzea v Galante, Slovenského národného múzea v Bratislave.
Výstava pozostáva z niekoľkých častí. Jej dominantná časť „Od biateku po euro“ sa skladá z 5 prezentačných celkov, v ktorých sa nám načrtáva stručný prehľad dejín peňazí a peňažníctva, najstaršie peniaze Grékov, Keltov a Rimanov doplnené poznatkami o peniazoch na území Veľkej Moravy.
Cez stredovek sa prenesie s názvom „Stredoveké mince uhorského a českého kráľovstva“.
V tomto období pod pojmom peniaze sú zahrnuté kovové mince. Každý panovník v kresťanskej Európe pokladal razbu vlastných mincí za dôležitý znak svojej suverenity a prestíže. Podľa typov mincí možno rozdeliť epochu uhorského štátu na obdobie denárové (11.-14. stor.), grošové (14.-16. stor.), toliarové (16.-19. stor.) a korunové obdobie, ktoré začalo v roku 1892 a platilo do roku 1918. Náš štátny útvar používa túto menu do súčastnosti. V blízkej budúcnosti nás však v rámci integrácie európskych krajín čaká zmena aj v oblasti peňažníctva prechodom na používanie eura. Aj ich vyobrazenie nájdeme na výstave. V dejinách peňažníctva sa stretávame aj s papierovými peniazmi – platidlami. Tie sa prvýkrát začali v Číne v 12. storočí . V Rakúsku existujú od roku 1705.
Peniaze súvisia s obchodom, výmenou, cestovaním, preto sa k nám dostávajú peniaze rôznych krajín, ktoré si môžeme pozrieť v celku „Peniaze sveta“.
Na myšlienku prejsť dejinami peňazí na našom území naväzuje aj časť „Zo zbierok Vlastivedného múzea v Galante, ktorá túto výstavu dopĺňa. Predstavuje výber zo zbierkového fondu, rozširuje a dopĺňa poznatky z dominantnej časti a je prvým podujatím práce múzea v roku jeho 35. výročia. V duchu jubilejného roku si možno v múzeu pozrieť predmety z akvizičnej činnosti posledných rokov ako aj časť výsledkov z najnovších reštaurátorských a konzervačných prác.
Mgr. Eva Boťanská
historička múzea
——————————————————————————–
Výsady trhových prác naše mestečko dostalo od kráľa už v XVI. storočí na konanie dvoch výročných jarmokov. V roku 1635 kráľ Ferdinand II. udelil Galante listinu, v ktorej povoľuje Galanťanom usporiadanie štyroch výročných jarmokov a začala tradícia týždenných trhov. Vo veľkej miere sa o to zaslúžila rodina Esterházyovcov, ktorá patrila medzi najvýznamnejšie rody vtedajšieho Uhorska a v Galante mala sídlo a mejetky cez tri storočia. XIX. storočie v živote Galanty prinieslo nevídaný rozvoj. Mesto sa stalo administratívnym centrom. Dostalo súd, pozemkovú knihu i daňový úrad. Boli postavené aj nové bodovy a bola vybudovaná železničná trať so stnicou v Galante. Založili sa peňažné úatavy, zmenáreň, zriadila sa Galantská sporiteľňa, neskoršie Sporiťeľňa Galanty a okolia, Galantská národná banka a Úverová spoločnosť. To všetko je dôkazom toho, že už v tom období bol v meste čulý hospodársky a spoločenský život.
Galanta síce nie je žiadna veľká metropola, napriek tomu hrdo môžeme konštatovať, že peňažníctvo-bankovníctvo tu má hlboké korene. Len pre zaujímavosť pripomeniem, že aj bývalá budova vojenskej správy bola bankou a nie hocijakou. Bola to ľudová banka. Keď si pozornejšie pozriete na mrežiach vľavo od brány v prostriedku nájdete skratku „SĽB – Slovenská ľudová banka“. Okrem našej budovy – postavenej koncom XIX. storočia – ktorá bola tiež niekedy pôvodne bankou, ostatné bankové budovy boli zbúrané a nebudete veriť, ale až začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Okrem tých naozaj pár budov ktoré zostali ešte na Hlavnej ulici, aj meštianske budovy, banky sa stali obeťou tzv. „socialistickej architektúry“.
Dnes situácia v našom meste je taká, že máme Unibanku (bývalú poľnohospodársku), OTP (bývalú investičnú a rozvojovú), VÚB (bývalú štátnu banku), Slovenskú sporiteľňu (bývalú štátnu sporiteľňu), ČSOB a Ľudovú banku – Volksbank, žiaľ väčšina z nich má u nás už len expozitúry.
V histórii ľudstva nesporne medzi najvýznamnejšie obdobie patrí obdobie, keď zaužívaný systém výmeny tovaru bol postupne nehradený systémom platidiel. Vývoj platidiel prešiel tiež dlhou cestou. Cieľom tejto výstavy je širokej verejnosti predstaviť obdobie platidiel hlavne na našom území od biateku až po po euro. Výstava Západoslovenského múzea a od súkromných zberateľov.
Niekoľko mesiacov pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie táto výstava je výsostne aktuálna.
Jozef Keppert
riaditeľ múzea