Presne 170 rokov uplynie  túto sobotu, 1. augusta od vydania prvého čísla Slovenskích národních novín, prvých novín písaných v slovenčine. Pripomína to Slovenská národná knižnica (SNK), ktorá v týchto dňoch zverejnila digitalizovaných všetkých 292 čísiel novín na internete. Zalistovať si v nich a zoznámiť sa aj so súvisiacimi dokumentmi môže každý na webstránke projektu Digitálna knižnica a digitálny archív (DIKDA), http://dikda.eu, agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa SNK Katarína Mažáriová. Všetky noviny sú zverejnené na http://mi.memoria.sk/#, v časti Periodiká. Vydaniu prvého čísla Slovenskích národních novín predchádzali dlhodobé snahy Ľudovíta Štúra. Až tri roky prešli, kým ich maďarská vláda povolila Štúrovi vydávať. Ako ďalej pripomína SNK, ešte v novembri 1841 napísal Štúr list Michalovi Miloslavovi Hodžovi, v ktorom mu vysvetľuje aj potrebu Slovákov mať svoje noviny. “Ostatně Ti oznamuji, že všecko všudy noviny míti chci. .. Udřela hodina v národu našem novinám, probudilo se povědomí jeho národní, politické, a my zarazíme noviny,” napísal medzi iným Štúr. Hoci krátko nato vypracoval koncept žiadosti o povolenie politických novín, napokon ho Miestodržiteľskej rade v Budíne odoslal až 29. mája 1842. O päť mesiacov jej poslal druhú žiadosť, ale aj tá bola zamietnutá. Štvrtú žiadosť doplnenú o povolenie na prílohu Orol tatranský poslal Štúr 21. februára 1843. Povolenie však dostal až v roku 1845, keď sa so žiadosťou obrátil priamo na panovníka Ferdinanda V. Keď vyšlo 1. augusta 1845 prvé číslo na viacerých miestach Slovenska sa oslavovalo a rozhoreli sa vatry. “Noviny mali od začiatku svojich priaznivcov, ale aj neprajníkov. Vychádzali v Štúrovej slovenčine, čo sa nepáčilo najmä Jánovi Kollárovi,” dopĺňa v tlačovej správe generálna riaditeľka Slovenskej národnej knižnice Katarína Krištofová.

Redakcia Slovenskích národních novín sídlila na Panenskej ulici v Bratislave a medzi jej stálych členov patrili: Bohuš Nosák, Janko Štúr a Ľudovít Dohnány. Hospodárske témy zastrešoval Peter Kellner – Hostinský. Noviny dali priestor i študentom lýcea, Viliamovi Paulinymu či Pavlovi Dobšinskému. Mali aj slušný počet dopisovateľov, ktorí zas informovali o dianí v stoliciach. Noviny sa zameriavali na domáce problémy – zlý sociálny stav, nízku vzdelanosť a alkoholizmus Slovákov, hospodársku a politickú situáciu v krajine, národnostnú otázku, problémy školské a kultúrne. Slovenskje národnje noviny vychádzali v náklade 400 až 800 kusov dvakrát týždenne a príloha venovaná literatúre, jazyku a jeho štýlu Orol tatranský každý druhý týždeň. Často boli obohatené o tzv. vkladačky. Po zvolení Štúra za poslanca uhorského snemu začali noviny vydávať tiež zápisy z rokovaní a vybrané poslanecké príspevky či ich úryvky. “Posledné číslo vyšlo 9. júna 1848, čo bol dôsledok vypuknutia revolúcie na jar 1848. Aj napriek snahám o obnovu novín po revolúcii 1848 – 1849, už k tomu nedošlo,” dodáva Slovenská národná knižnica.