Odkaz vo fľaši z Osvienčimu je pre bývalého väzňa záhada
Pre bývalého väzňa Alberta Veissida z Osvienčimu, ktorého meno bolo na lístku vo fľaši objavenej tento týždeň v stene budovy na území bývalého koncentračného tábora, je nález záhadou. Ako 84-ročný Francúz Albert Veissid povedal, “je to neuveriteľné. Pamätám si všetko z tábora od A po Z. Keď teraz s vami hovorím, pred očami mám obrazy z tábora. Ale fľaša je záhadou. Je to najväčšie prekvapenie v mojom živote.” Ako informovalo múzeum v Osvienčime, zamurovaný odkaz vo fľaši s menami siedmich väzňov, z ktorých dvaja prežili, našli robotníci počas búracích prác.
Ako 84-ročný Francúz Albert Veissid povedal, “je to neuveriteľné. Pamätám si všetko z tábora od A po Z. Keď teraz s vami hovorím, pred očami mám obrazy z tábora. Ale fľaša je záhadou. Je to najväčšie prekvapenie v mojom živote.” Ako informovalo múzeum v Osvienčime, zamurovaný odkaz vo fľaši s menami siedmich väzňov, z ktorých dvaja prežili, našli robotníci počas búracích prác.
Veissida, ktorý dnes žije v meste Allauch v juhovýchodnom Francúzsku, zatkli v roku 1943 v období kolaborantskej francúzskej vlády a v nasledujúcom roku ho deportovali do Osvienčimu. Odkaz s dátumom 20. september 1944, obsahuje mená a táborové identifikačné čísla siedmich väzňov vo veku od 18 do 20 rokov. Všetci boli Poliaci, okrem Veissida. Robotníci našli fľašu v omietke steny v budove, ktorá slúžila ako sklad nacistickej táborovej stráže a dnes je súčasťou miestnej strednej školy.
Veissid si spomína na stretnutie so šiestimi Poliakmi. “Je to pravda, že som pre nich niečo urobil. Na hornom poschodí boli zásoby potravín, oni občas zobrali marmeládu, ktorú som dole ukryl.” Ako dodal, možno sa mu chceli takýmto spôsobom odvďačiť, že napísali jeho meno do
Veissid uviedol, že o tom, čo v Osvienčime prežil, hovoril málokedy. “Ale odkedy sa objavil tento príbeh, rozhodol som sa túto hru dohrať.” Veissid sa narodil v roku 1924 v židovskej rodine v Istanbule, vtedajšom Konštantínopole, jeho rodina sa však hneď presťahovala do francúzskeho Lyonu. Pred deportáciou sa živil ako muzikant a predavač sladkostí. Po oslobodení Osvienčimu v januári 1945 prešiel cez celé Nemecko do Francúzska. Domov sa vrátil v takom stave, že ho rodina nespoznala.
“Bol som chodiaca kostra. Ešte týždeň a už by som sa domov nevrátil,” povedal Veissid, ktorý sa po zotavení živil ako hudobník a predavač. Viac ako milión ľudí, väčšinou európski židia, zahynuli v Osvienčime a priľahlom Birkenau. Celkovo počas holokaustu zomrelo šesť miliónov židov. V Osvienčime zahynuli aj desaťtisíce nežidovských Poliakov, sovietskych vojnových väzňov, Rómov a bojovníkov protifašistického odboja z celej Európy.
Veissida, ktorý dnes žije v meste Allauch v juhovýchodnom Francúzsku, zatkli v roku 1943 v období kolaborantskej francúzskej vlády a v nasledujúcom roku ho deportovali do Osvienčimu. Odkaz s dátumom 20. september 1944, obsahuje mená a táborové identifikačné čísla siedmich väzňov vo veku od 18 do 20 rokov. Všetci boli Poliaci, okrem Veissida. Robotníci našli fľašu v omietke steny v budove, ktorá slúžila ako sklad nacistickej táborovej stráže a dnes je súčasťou miestnej strednej školy.
Veissid si spomína na stretnutie so šiestimi Poliakmi. “Je to pravda, že som pre nich niečo urobil. Na hornom poschodí boli zásoby potravín, oni občas zobrali marmeládu, ktorú som dole ukryl.” Ako dodal, možno sa mu chceli takýmto spôsobom odvďačiť, že napísali jeho meno do
Veissid uviedol, že o tom, čo v Osvienčime prežil, hovoril málokedy. “Ale odkedy sa objavil tento príbeh, rozhodol som sa túto hru dohrať.” Veissid sa narodil v roku 1924 v židovskej rodine v Istanbule, vtedajšom Konštantínopole, jeho rodina sa však hneď presťahovala do francúzskeho Lyonu. Pred deportáciou sa živil ako muzikant a predavač sladkostí. Po oslobodení Osvienčimu v januári 1945 prešiel cez celé Nemecko do Francúzska. Domov sa vrátil v takom stave, že ho rodina nespoznala.
“Bol som chodiaca kostra. Ešte týždeň a už by som sa domov nevrátil,” povedal Veissid, ktorý sa po zotavení živil ako hudobník a predavač. Viac ako milión ľudí, väčšinou európski židia, zahynuli v Osvienčime a priľahlom Birkenau. Celkovo počas holokaustu zomrelo šesť miliónov židov. V Osvienčime zahynuli aj desaťtisíce nežidovských Poliakov, sovietskych vojnových väzňov, Rómov a bojovníkov protifašistického odboja z celej Európy.