Odkedy a prečo oslavujeme Nový rok 1. januára

Západní kresťania (okrem pravoslávnych) a väčšina euroamerických krajín oslávia 1. januára podľa Gregoriánskeho kalendára Nový rok. Môžeme konštatovať, že Gregoriánsky kalendár nadviazal na antickú, rímsku tradíciu. Rimania pôvodne oslavovali Nový rok 1. marca.
Ku zmene došlo, keď Gaius Július Caesar zaviedol (45 pred n. l.) Juliánsky kalendár. Práve ním sa oslava Nového roka presunula na 1. januára. V roku 567 došlo opäť k zmene, keď sa na koncile v Tourse dohodlo o presunutí osláv Nového roka znova na 1. marca. Napriek tomu však naďalej využívali Juliánsky kalendár.

Viacerí predstavitelia cirkvi najmä v priebehu stredoveku ustanovili, že kresťanský letopočet sa začína Kristovým narodením. Deň, ktorý bol určený za výročie jeho narodenia, mal byť aj súčasne Novým rokom, alebo by to mal byť deň časovo k nemu blízky (1. január).
V Uhorsku (teda aj na Slovensku) bol už v 15. storočí určený Nový rok na 1. január. Ustanovenie Nového roka na Vianoce, prípadne na 1. január, bolo popudom k pomalému presúvaniu agrárnych zvykov jarného novoročia na novoročie zimné.

Juliánsky kalendár bol pomerne vyhovujúci, ale po určitej dobe sa zistilo, že skutočný rok je o 11 minút kratší, ako sa pôvodne predpokladalo. Túto chybnú odchýlku opravil pápež Gregor, ktorý vydal nariadenie (1582), že 5. september bude považovaný za 15. september. Keby túto korekciu neurobil, kalendár by sa oneskoroval oproti skutočným zmenám ročných období. Tiež ustanovil, že každý prvý rok storočia bude priestupný iba vtedy, ak bude deliteľný číslom 400. V západných krajinách je Gregoriánsky kalendár používaný doteraz. Práve pápež Gregor opätovne presunul začiatok Nového roku na 1. januára.
Dĺžka dňa je určená dobou točenia Zeme okolo svojej osi. Tento pohyb spôsobuje dojem, že Slnko vychádza a zapadá. Skutočná dĺžka roku však nie je 365 dní, ale asi 365 a štvrť dňa. Tento problém vyriešil spomínaným Juliánskym kalendárom Július Ceasar roku 45 pred n. l. tým, že zaviedol cyklus zostávajúci z troch rokov v dĺžke 365 dní a jedného priestupného roku v dĺžke 366 dní.

Zdroj: Bratislava 31. decembra (TASR)

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

Banská Bystrica: Barbakan v lešení

Celý objekt hradného barbakanu, vrátane jeho vysokej veže, od januára 2005 postupne obalilo lešenie. Z pohľadu chodca dnes vidieť celoplošne otlčenú vrchnú omietku, väčšinou až na murivo. K čomu rekonštrukcia smeruje?

Začal sa advent

V sobotu podvečer sa začal advent, kresťania na adventných vencoch v kostoloch pri večerných omšiach zapálili prvé sviečky. Slovo advent pochádza z latinského „adventus“ a znamená príchod.