Na Kežmarskom hrade po letnej prestávke pokračujú v rekonštrukcii, začali tam s druhou etapou prác. Celkovo ide na opravu historickej pamiatky 1,3 milióna eur. „Potrebujeme odstrániť omietky z vonkajšej strany hradu, ktoré sú značne zasolené a zavlhnuté, murivo bude následne schnúť, až potom budú nahadzovať sanačné omietky. Medzitým budeme riešiť problémy, ktoré sa vyskytli na východnej veži, najmä čo sa týka statiky a ďalšieho zabezpečenia, rovnako sa budú meniť okná a dvere,“ priblížila práce pre agentúru SITA riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová. Priebežne počas rekonštrukcie pokračujú aj reštaurátorské práce. Kežmarský hrad rekonštruujú po viac ako tridsiatich rokoch, s prácami sa začalo vlani v máji.

Podľa Cintulovej sa za necelý rok a pol podarilo opraviť veľkú časť hradu, nádvorie, vstupnú vežu aj administratívnu budovu. Prioritou bolo aj riešenie havarijného stavu štítu hradnej kaplnky, v ktorej sa často konajú svadobné obrady a koncerty. Lektori sa tam báli púšťať návštevníkov, podľa riaditeľky sa tam mohla kedykoľvek ulomiť nejaká časť zo štítu. Tie časti, ktoré boli v zlom stave, sa tak podarilo zafixovať. Podľa riaditeľky múzea hrad ožil, má nádherné omietky, s reštaurátorskými prácami je spokojná. Tie podľa nej ocenili aj návštevníci, ktorých sem od mája do konca augusta zavítalo 35-tisíc. Po opravách si všimli rôzne výklenky či detaily, ktoré predtým také viditeľné neboli, vynikli aj fresky.

Veľkou generálnou úpravou prešiel Kežmarský hrad naposledy v rokoch 1962 až 1985. Súčasná rozsiahla rekonštrukcia je rozdelená do dvoch etáp, prvú za približne 900-tisíc eur sa podarilo ukončiť pred letnými prázdninami. Na druhú etapu ide viac ako 400-tisíc eur, ukončená by mala byť v budúcom roku. Celú rekonštrukciu financuje Prešovský samosprávny kraj s výnimkou 250-tisíc eur, ktoré získalo múzeum v minulom roku z rozpočtu Úradu vlády SR.

Kežmarský hrad je jediným úplne zachovaným hradom na Spiši. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1463. V roku 1720 získalo hrad do vlastníctva mesto Kežmarok. Prvé expozície tu boli otvorené v roku 1931. V súčasnosti si môžu návštevníci hradu pozrieť viaceré historické expozície, ktoré dokumentujú vývoj Kežmarku a okolia. Predstavujú praveké a stredoveké osídlenie Kežmarku, vývoj mesta v 13. až 19. storočí, Kežmarský strelecký spolok, Spolok spišských lekárov a lekárnikov. Jedna z expozícií je venovaná kežmarskému doktorovi Vojtechovi Alexandrovi, zakladateľovi röntgenológie v Uhorsku. Hrad tiež ponúka expozície o Kežmarku v 19. a 20. storočí, historické portréty zo zbierok múzea, dokumentuje aj vzťah Kežmarčanov k Vysokým Tatrám, život rodiny Thökölyovej, ale aj židovskej komunity v Kežmarku.