Vysielanie banskobystrického štúdia Československého rozhlasu v prvých dňoch okupácie Československa vojskami štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968 približuje výstava Ostrov slobodného slova, ktorú dnes otvorili v banskobystrickom Pamätníku SNP. Z fotografií, dokumentov a osobných spomienok aktérov vtedajšieho vysielania, ale aj z ukážok vtedajšej techniky ju zostavili vtedajší redaktori banskobystrického štúdia Fedor Mikovič, Milan Jurčo a vtedajší zástupca vedúceho techniky Karol Demuth. Ako na jej otvorení uviedol Mikovič, výstavu venovali svojim kolegom, ktorým osud nedoprial zaspomínať si dnes na vtedajšie udalosti spolu s
Rozhlasové štúdio v Banskej Bystrici sa 21. augusta 1968 stalo jediným vysielajúcim štúdiom na Slovensku po tom, ako okolo deviatej hodiny ráno po obsadení okupačnými vojskami prestalo vysielať bratislavské aj košické štúdio. Banskobystrické štúdio, postavené v tom čase na okraji mesta, totiž sovietski vojaci nedokázali hneď po vpáde do mesta objaviť. Podľa Demutha sa štúdio stalo rozhlasovým srdcom Slovenska, ostrovom slobodného slova v okupovanom mori. Redaktori do vysielania vstupovali slovami: „Hlási sa Slobodný slovenský vysielač Banská Bystrica,“ čím pripomínali odkaz svojich predchodcov z čias Slovenského národného povstania. „Oni burcovali národ do boja proti fašizmu a my sme národ skôr pacifikovali a brzdili, aby neprovokoval. Aby sa do ľudí nezačalo strieľať,“ povedal Mikovič.

Sovietski vojaci do štúdia vtrhli až tesne pred polnocou, 24 hodín po vstupe vojsk na československé územie. Pracovníci štúdia museli ihneď opustiť svoje pracoviská. Na druhý deň však vysielali pomocou krátkovlnného vysielača z budovy posádkovej správy, na tretí deň postupne z ďalších utajovaných pracovísk zriadených v Priemyselnej škole elektrotechnickej, Strednom odbornom učilišti spojov, Zosilňovacej stanici a v Krajskej správe spojov. Šéfredaktorom bol Viliam Mráz, vedúcim techniky Štefan Ivančík. Z redaktorov sa na živom vysielaní podieľali Ján Baláž, Imrich Čierny, Milan Jurčo, Fedor Mikovič, Zdenko Oravec, Štefan Turňa, bratislavská redaktorka Ota Plávková a pražská redaktorka Soňa Mlčochová, hlásateľsky vypomáhali Lýdia Faksová a Hana Kútiková.

Podľa literárneho vedca profesora Jurča, vtedajšieho redaktora, taká súdržnosť Slovákov, aká bola v tých dňoch, nebola nikdy predtým ani odvtedy. „Vedeli sme, že robíme dobrú vec, že pravda je na našej strane. A keď má človek toto vedomie, verí aj v to, že raz príde aj spravodlivosť. Prišla aj tá naša, žiaľbohu trošku neskoro, takže tých dvadsať rôčkov sme si vytrpeli,“ povedal profesor Jurčo, ktorý počas normalizácie nemohol pôsobiť na vysokej škole a pracoval v ústave lúk a pasienkov. Výstava Ostrov slobodného slova bude v Pamätníku SNP do konca októbra.