Rímsko-katolícky kostol sv. Petra a Pavla je pôvodne renesančná stavba z roku 1624 – 1634, neskôr barokovo upravená začiatkom 18. storočia. Kostol je jednoloďový s predsunutou vežou a tromi kaplnkami. Interiér kostola pochádza z 18. storočia. Najcennejšou pamiatkou kostola je 33 reliéfnych plastík z dubového dreva tvoriacich ucelený cyklus legendárnych výjavov zo života sv. Františka z Assisi – zakladateľa rádu. Plastiky sú vyrezávané už v klasicizujúcom duchu rádovým mníchom Františkom Xaverom Seegenom z Viedne okolo roku 1760. Oltárny obraz je z roku 1935 a znázorňuje patrónov kostola. Na čelnej fasáde kostola je umiestnený reliéf z bieleho mramoru z roku 1663, znázorňujúci sv. Petra a Pavla. Reliéf bol objavený v dlažbe kostola, kde sa dostal počas tureckých vojen. Nad portálom kaplnky na západnej strane je kamenný reliéf so scénou Zmŕtvychvstania, ktorý je súčasťou diela Rozlúčka Krista so svojou matkou Máriou z rokov 1520-30, zvyšná časť diela je v Maďarskej národnej galérii v Budapešti. Pôvodne bolo celé dielo súčasťou zoborského kláštora.

Na kostol nadväzuje renesančný kláštor s barokovými úpravami, ktorý je jednoduchou jednopodlažnou budovou s uzavretým nádvorím. Terajšiu podobu kláštor získal v rokoch 1724, 1735 a najmä v roku 1763, kedy prebiehala rozsiahla rekonštrukcia. V kláštore a priľahlom kostole sa kedysi po stáročia odbavovala “Porciuncula” – oslavy sv. Františka spojené s púťami zo širokého okolia.
Pred vstupom do kláštora je umiestnená malá baroková Kalvária.