Zachovaná renesančno – baroková pevnosť s rozsiahlym areálom na kremencovom brale nad osadou Píla v Malých Karpatoch. V roku 1970 bol celý areál vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Dodnes si pevnosť zachovala dispozíciu pôvodnej renesančnej pevnosti. Prestavbu uskutočnil Anton Fugger v rozmedzí rokov 1537-1544. Jednalo sa o kastel štvorcového pôdorysu s nárožnými baštami, ktoré majú 3 – 4 metre široké steny. Budova s pivničnými skladovacími priestormi tvorila vtedy jediné obytné krídlo hardu. Pred jadrom pevnosti boli postavené ešte dve predhradia a samozrejme systém priekop a valov. Celé dispozičné riešenie pevnosti ako celku poukazuje na chápanie fortifikácie v kontexte delostreleckej taktiky. Zvláštna pozornosť bola venovaná nárožným baštám v ktorých boli umiestnené delá v štyroch urovniach nad sebou. Bašty boli prepojené kazematmi, ktoré zjednodušovali komunikáciu pri obrane pevnosti. Ďalej bašty osahujú dve zaklenuté podlažia. Aby sa v baštách po výstrele nehromadil dym, bol naprojektovaný systém vetracích otvorov pochádzajúci zrejme od nemeckého mailara Albrechta Dürrera. Palffyovci neskôr pevnosť prestavali na renesančno – barokový zámok. S touto prestavbou začal Mikuláš II. Pálffy v roku 1585. Pristavané bolo ďalšie obytné krídlo s prízemnou budovou. V druhej polovici 17. storočia realizoval Pavol Pálffy prestavbu, ktorá svojou umeleckou úrovňou nezaostáva za inými stavbami barokovej epochy v stredoeurópskom priestore. Dokladá to aj honosná sala terrena na ktorej pracoval v roku 1656 významný taliansky umelec Tencalla. Zaujímavosťou je baroková hradná lekáreň so zachovaným mobiliárom.