Rozsiahla secesná vila v Ipeľskom Potoku, miestnymi obyvateľmi nazývaná “kaštieľ”, vznikla ako továrnické sídlo rodiny Kolenérovcov pri ich sklárni, ktorú tu založili v roku 1907. Objekt má blokový chrakter s vysokou manzardovou strechou a dvomi portikmi. Vstupný portikus s typmanónom na hlavnej (východnej) fasáde ma charakter honosnej krytej terasy, prístupnej z vbočných strán dvojramennými schodiskami. Stĺporadie portiku má charatketer vysokej arkády s polkruhovými oblúkmi a archivolatmi. Portikus najužnej strane, odkiaľ sa vchádzalo do salónu, je riešený obdobným spôsobom, len bez tympanónu. Tvorí rozsiahlu verandu prístupnú z boku schodiskom. Stĺporadie nesie vysoku dvojlomenú strechu v tvare zrezaného ihlanu. Vnútorná dispozícia pozostáva z dvoch základných konceptov. Severná časť objektu je trojtraktová s centrálnou chodbou v pozdĺžnej osi objektu, po stranách ktorej sa nachádza rad miesností. Južná časť je priečnym dvojtrakotom, pričom väčšinu severného traktu zaberá rozsiahla hala, využívaná v minulosti aj na divadelé účely. Južne od nej je veľký salón, za ktorým sa nachádza niekoľko menších miestností. Za halou sa nachádzala kuchyňa s príslušenstvom.

Stavba je už viac rokov bez vyuťžitia, čo neprispieva k jeho stavebno-technickému stavu, nevykazuje však žiadne statické problémy a strecha zatiaľ plní svoju funkciu. Na objekte sa zacovala väčšina pôvodných okenných a dverných výplní aj napriek tomu, že je už niekoľko rokv volne prístupný.

Kolenérovské sídlo v Ipeľskom Potoku predstavuje hodnotnú historickú architektúru, ktorej výnimočnosť stúpa v kontexte regiónu, kde v podstet tento objekt nemá obdoby a vyniká tak ako nadpriemerný architektonický počin zo začiatku 20. storočia. Význam objektu zvyššuje aj skutočnosť, že je vlastne poslednou zachovalu budovou patriacou do areálu kolenérovskej sklárne, ktorá patrila svojho času medzi najmodernejšie sklárske podniky. Skláreň vyrábala tabuľové sklo a prestala fungovať v 20.rokoch 20. storočia, jej budovy postupne zchátrali a boli úplne rozobraté.