Mohyla M. R. Štefánika na Bradle je najvýraznejšie dielo architekta Dušana Jurkoviča, slávnostne odhalená 23. septembra 1928. Vypína sa na kopci Bradlo vo výške 543 m n.m, z ktorého je čarokrásny výhľad do kopaničiarskeho kraja a mohyla je viditeľná z ďalekého okolia.

D. Jurkovič o tomto mieste a o zámere vybudovať na ňom národnému hrdinovi mohylu napísal: „Pre Štefánika bolo len jedno miesto: na temeni Bradla nad Košariskami, kam sa on za voľných chvíľ po cestách ďalekým svetom utiekol pokochať krásou svojho rodného kraja, odtiaľ v žiarach rannej zory sledoval strieborný tok Váhu a sivú hlavu Inovca, v pohádkových náladách rysujúce sa rozvaliny dávnych dôb hradu Čachtického a šeré trosky Branča. Sokole, tu rozhliadni sa naposledy po Javorine a Bielej hore a tu odpočívaj.“ 

Mohyla je zhotovená z blokov spišského travertínu. Skladá sa z troch hlavných častí, a to z dvoch terás stupňovite nad sebou vyrastajúcich zo svahov vrcholu kopca, nad ktorými “vlastná náhrobná stavba korunuje samo temä mohyly”. Pôdorys celej stavby je obdĺžnik s orientáciou od západu na východ, zodpovedajúci prvotnému uloženiu štyroch hrobov, tvoriacich kríž, v ktorého hlave je hrob generála Štefánika, v jeho nohách hrob kráľovského talianskeho mechanika – strelca Aggiusti Gabriele-ho, po pravom boku hrob poručíka Mancinelli Scotti – ho (ktorý bol neskoršie prevezený do vlasti), po ľavom boku  seržanta Merlini Umberta. Spodná terasa má dĺžku 93 m a šírku 62 m. V kratších terasách na východnom a západnom boku sú umiestnené vždy dve a dve schodištia vedúce na rovinu, z ktorej zo všetkých strán je uplatnený terén svahov a uprostred vyššia druhá terasa s obvodom 45 a 32 m. Obidve terasy sa dvíhajú hrabovite šikmými stenami, vybudovanými z hrubých kvádrov. Z druhej terasy vyrastá na temene kopca vlastná mohyla, utvorená komolou pyramídou s troma stupňovitými odstavcami, nesúcimi v hornej časti vlastnú tumbu. Na južnej a severnej strane pyramídy vystupuje po každej strane jedno schodište k úrovni tumby (náhrobku) a úpätia pyramídy. Z každého rohu sa pnú do výšky 12 m mohutné kamenné obelisky. Jedinou živou výzdobou mohyly sú šľachtené jalovce, vyrastajúce z pôdy vrchu.

Mohyla je ojedinelá a významná pamiatka európskeho formátu, je symbolom lásky a vďačnosti Slovákov i Čechov k jednému zo zakladateľov ich spoločného štátu. Stala sa miestom pravidelných pietnych spomienok pri príležitosti výročí narodenia (21.7) a úmrtia (4.5.) M. R. Štefánika. Taktiež sa tu konajú oslavy pri výročiach vzniku republiky a pri okrúhlych výročiach sa konajú celoslovenské oslavy.