Mohyla Milana Rastislava Štefánika na Bradle

Mohyla M. R. Štefánika na Bradle je najvýraznejšie dielo architekta Dušana Jurkoviča, slávnostne odhalená 23. septembra 1928. Vypína sa na kopci Bradlo vo výške 543 m n.m, z ktorého je čarokrásny výhľad do kopaničiarskeho kraja a mohyla je viditeľná z ďalekého okolia.
D. Jurkovič o tomto mieste a o zámere vybudovať na ňom národnému hrdinovi mohylu napísal: „Pre Štefánika bolo len jedno miesto: na temeni Bradla nad Košariskami, kam sa on za voľných chvíľ po cestách ďalekým svetom utiekol pokochať krásou svojho rodného kraja, odtiaľ v žiarach rannej zory sledoval strieborný tok Váhu a sivú hlavu Inovca, v pohádkových náladách rysujúce sa rozvaliny dávnych dôb hradu Čachtického a šeré trosky Branča. Sokole, tu rozhliadni sa naposledy po Javorine a Bielej hore a tu odpočívaj.“
Mohyla je zhotovená z blokov spišského travertínu. Skladá sa z troch hlavných častí, a to z dvoch terás stupňovite nad sebou vyrastajúcich zo svahov vrcholu kopca, nad ktorými „vlastná náhrobná stavba korunuje samo temä mohyly“. Pôdorys celej stavby je obdĺžnik s orientáciou od západu na východ, zodpovedajúci prvotnému uloženiu štyroch hrobov, tvoriacich kríž, v ktorého hlave je hrob generála Štefánika, v jeho nohách hrob kráľovského talianskeho mechanika – strelca Aggiusti Gabriele-ho, po pravom boku hrob poručíka Mancinelli Scotti – ho (ktorý bol neskoršie prevezený do vlasti), po ľavom boku seržanta Merlini Umberta. Spodná terasa má dĺžku 93 m a šírku 62 m. V kratších terasách na východnom a západnom boku sú umiestnené vždy dve a dve schodištia vedúce na rovinu, z ktorej zo všetkých strán je uplatnený terén svahov a uprostred vyššia druhá terasa s obvodom 45 a 32 m. Obidve terasy sa dvíhajú hrabovite šikmými stenami, vybudovanými z hrubých kvádrov. Z druhej terasy vyrastá na temene kopca vlastná mohyla, utvorená komolou pyramídou s troma stupňovitými odstavcami, nesúcimi v hornej časti vlastnú tumbu. Na južnej a severnej strane pyramídy vystupuje po každej strane jedno schodište k úrovni tumby (náhrobku) a úpätia pyramídy. Z každého rohu sa pnú do výšky 12 m mohutné kamenné obelisky. Jedinou živou výzdobou mohyly sú šľachtené jalovce, vyrastajúce z pôdy vrchu.
Mohyla je ojedinelá a významná pamiatka európskeho formátu, je symbolom lásky a vďačnosti Slovákov i Čechov k jednému zo zakladateľov ich spoločného štátu. Stala sa miestom pravidelných pietnych spomienok pri príležitosti výročí narodenia (21.7) a úmrtia (4.5.) M. R. Štefánika. Taktiež sa tu konajú oslavy pri výročiach vzniku republiky a pri okrúhlych výročiach sa konajú celoslovenské oslavy.
Štefánikov odkaz je dôležitý nielen pre národy bývalého Československa, jeho štátotvorné zásluhy sa dajú chápať v európskom, ba priam celosvetovom kontexte. Preto je Mohyla generála M. R. Štefánika pamiatkou národného, ale i európskeho významu. Z tohto dôvodu má štatút Národnej kultúrnej pamiatky, ale i Európskej kultúrnej pamiatky.