Ešte v polovici 20. storočia stálo západné priečelie zámockej budovy v pôvodnej výške. Tri rady vysokých okenných otvorov zoslabovali túto stenu natoľko, že sa v poslednej štvrtine 20. storočia zrútila jej podstatná časť. Z pôvodnej dispozície hradného jadra sa zachovali dve zaoblené nárožia v západnej skalnatej časti areálu. Z exteriéru vystupuje murivo cca 2 metre nad terén. Do pôvodnej výšky sa zachoval objekt vystavaný na základoch podkovovitej južnej bašty. Deväť vysokých okenných otvorov dáva dodnes predstavu o členení priečelia klasicistického zámku. Niektoré z nich sú doposiaľ zaklenuté tehlovými záklenkami. V južnej časti areálu pred skalnou vyvýšeninou vystupuje z terénu pahýľ pomerne subtílneho muriva zámockej budovy. Murivo východnej bašty je z južnej strany zachované cca 3 metre nad terén. Výrazný črep sa dvíha z muriva medzi východnou a južnou baštou. V priestore kde sa reliéfne rysuje murivo západnej bašty, sa dvíha ďalší pahýľ muriva. Mohutná hmota podkovovitej bašty a spomínané relikty vymedzujú priestor areálu pamiatky.