História skleníka sa spája s rodom Pálfiovcov, ktorí v roku 1603 získali do vlastníctva stupavské panstvo. „Šľachtické rody, ako to bývalo zvykom, zveľaďovali svoje sídla parkmi a záhradami. Tie reprezentovali ich majiteľa a boli záležitosťou ich spoločenskej prestíže. Dbalo sa nielen na ich rozsah či sochársku výzdobu, ale predovšetkým na výber a atraktívnosť rastlín, ktoré v nich rástli. Lesk stupavskému panstvu dodal uhorský diplomat Alojz Károli, ktorý od Pálfiovcov v roku 1868 panstvo odkúpil. „Často cestoval a na svojich potulkách po Európe nasával inšpiráciu, ako veľkostatok modernizovať. V tom čase boli veľkou módou skleníky, ktorý si ako prvý dal na svojom panovníckom dvore postaviť Jozef II. Inšpiroval sa aj Károli a na pozemku neďaleko kaštieľa v Stupave dal vybudovať skleník, ktorý slúžil nielen ako zimovisko paliem, ale pestovali sa v ňom aj kvety na parkovú výzdobu, citrusy a iné exotické rastliny. Produkcia skleníka dodávala kvetinovú výzdobu nielen do exteriéru a interiéru kaštieľa, ale aj do kostolov, ktorých bol Károli patrónom,“ opisuje Milan Greguš.