Najstarší nález z Podunajských Biskupíc je antický míľnik (cez územie Žitného ostrova išla Jantárová cesta od Rusoviec cez brod z jedného ramien Dunaja smerom do Biskupíc na Trnavu). Míľnik pochádza približne z 3. st. nášho letopočtu (cca. 230 n.l.), text nápisu pri fotografii.
Kedy však vzniklo samotné sídlo Biskupice?
O antickom pôvode svedčia aj kamene vo veži kostola, ktoré sú ale použité až sekundárne (pôvodne slúžili ako iná stavba). Na jednom z nápisov sa hovorí o „Municipiu“- teda o sídle v ktorom si barbarskí obyvatelia kúpili rímske občianske právo a ktoré malo aj svoje právne funkcie. Avšak prvá zmienka o obci nazývanej: „Pispuky“(Biskupice) je z roku 1262, o dva roky neskôr v roku 1264: „Pispucki ni Collotkuz“ (Biskupice na Žitnom ostrove). V roku 1308 sa nazýva: „Pispuky“ a v roku 1349, 1400: „Pwspyky“. V roku 1419 „Pyspekfalva“, ale v roku 1430 sa opätovne vracia názov: „Pyspeky“. Od roku 1631 do 1919 sa používalo výlučne „Pȕspoki“. Chvíľu sa objavili názvy „Bischofsdoff“, alebo „Pischdorf“ a v roku 1919 dvojnázvie: „Biskupice pri Dunaji“ a „Poszony- Pȕspӧki“. Po roku 1945 je to obec „Podunajské Biskupice“ a v roku 1972 sa stali Podunajské Biskupice najväčšou mestskou časťou Bratislavy s dnešnou rozlohou 42,5 km².

„Biskupice boli súčasťou majetku ostrihomského arcibiskupstva. Niektorí autori na základe tohto pomenovania vyvodzujú existenciu avarského biskupstva v oblasti dnešných Biskupíc, keďže v latinčine i v starej maďarčine existovalo iné slovo na arcibiskupstvo a biskupstvo. Územie kresťanského avarského biskupstva a kladú do oblasti od Neziderského jazera po okolie Biskupíc a rieky Ráb. Biskupom tohto biskupstva mal byť biskup Annon“ (historik Peter Pȕspӧki Nagy, 1969). Hovorí sa aj o staršej listine ktorá hovorila o Biskupiciach ako o dlhšie osídlenom sídle z rokov 1221, 1222 alebo 1229, zatiaľ sa však nenašla ale spomínajú ju neskorší autori.

Najstaršou stavbou Podunajských Biskupíc je stavba kostola sv. Mikuláša, vieme že je starší než rok 1264, keďže v listine s týmto dátumom, pápež menuje do kostola nového správcu, keďže predchádzajúci zomrel. Teda kostol pochádza z približne z druhej polovici 13. storočia. Biskupice patrili od roku 1000, kedy sa hovorí o založení Ostrihomského arcibiskupstva kráľom Štefanom I. O Biskupiciach ako „feudálnom“ majetku Ostrihomského arcibiskupstva hovorí až listina z roku 1338. Arcibiskupské obce mali výsadu neplatenia daní a mýta v celom Uhorsku, dokonca právo súdu obvinených len v mieste bydliska, teda v Biskupiciach.

Dvaja zlodeji, v roku 1416, v Bratislave okradli v Bratislave vysokopostavené osoby a s ukradnutými peniazmi sa pred hnevom ukryli vo veži farského kostola sv. Mikuláša. Tvrdili o sebe. že sú klerici a teda, že právo súdiť ich má len arcibiskupstvo. Pod falošným sľubom boli bratislavskými katmi vylákaný z kostola a potom ich uväznili, mučili a obesili. Následne boli dlhé spory medzi mestom a arcibiskupstvom o tom či zlodeji boli klerici, alebo nie a teda či ich malo právo súdiť arcibiskupstvo, alebo Bratislava. Dňa sv. Svorada a Benedikta, 14. júla 1446- Biskupice boli miestom rokovaní predstaviteľov mesta Bratislavy a grófov zo sv. Jura a Pezinku, ktorí uzavreli mier v majetko-právnych sporoch.
V roku 1450 v rozmedzí septembra a októbra, striedavo v Biskupiciach a Bratislave sídli významná uhorská osoba, Ján Huňady, v prvom liste signovanom v Biskupiciach ich spomína ako obec, avšak o tri týždne neskôr ich spomína ako mestečko teda „oppidium“. Pravdepodobne teda on toto hospodársky dôležité mestečko, ktoré už malo opevnenie, povýšil na mesto. V Biskupiciach býval so svojou rodinou pravdepodobne v sídle arcibiskupa, ktorý už vtedy mohol mať svoj kaštieľ, ktorý Huňady uprednostnil pred bratislavským hradom. V roku 1563 storočia už majú Biskupice ako mesto právo trhov a dokonca i hrdelné právo (popravy).Symbolom Biskupíc bolo pastierstvo najme ovce a samozrejme poľnohospodárstvo ale v 17. storočí mali viacero cechov. V 17. storočí mali Biskupice rovnaký hviezdicový typ hradieb ako Komárno, ktoré veľmi dobre slúžili počas protihabsburských povstaní (povstalci-kuruci). Cez Biskupice prešiel istotne Betlen, Thӧkoly i František Rákoczi II.. Bitku z 20. apríla 1704 v Biskupiciach opisuje aj Matej Bel, kedy sa cisárske vojsko stretlo s vojskom kurucov, kuruci vďaka pomoci od Biskupičanov zvíťazili, avšak mestečko bolo úplne vypálené.
Mestečko začalo už skôr upadať, ovplyvnili ho protihabsburské povstania, ale aj strach z Turkov i morové epidémie. Rozšírenie biskupickej pevnosti prebiehalo od roku 1705, pod francúzskym staviteľom Le Meer-om, pričom počas opevňovacích prác boli v meste povinný ubytovať a živiť vojsko, čo nepomohlo nárastu obyvateľov. Vojsko bolo i keď v menšom počte ubytované do roku 1721. K ničeniu opevnenia došlo hneď po odchode cisárskych vojsk roku 1750.
V čase Márie Terézie sa mali upraviť prísne podmienky podaných v Biskupiciach podľa urbára vydaného v roku 1767, avšak spor o urbáriát (pozemky) trval v Biskupiciach až do roku 1782. Najstaršími remeselníkmi v Biskupiciach boli od 14. storočia vodný mlynári, ktorí sa spomínajú na ramenách Dunaja. Zaujímavosťou sú aj cigáni, ktorí sa spomínajú v Biskupiciach od 17. storočia, v roku 1700 im však župa zakázala vstup na svoje územie, avšak v tomto období podobné nariadenie začalo aj v iných župách a tak sa začalo sťahovanie cigáňov z iných žúp do bratislavskej župy. V roku 1751 im kongregácia dala možnosť sídlenia pod prísnymi podmienkami. 11773 a1782 bol spravený súpis ich životného štýlu a v roku 1782 žila z celého okolia v Podunajských Biskupiciach najmenej cigáňov, len jedna rodina. Poznáme aj vybraných richtárov mestečka Biskupice, z nich prvým je Pavol Myk, ktorý rozhodoval v rokoch 1260-1270. Od roku konca 18. storočia sa však nehovorí o Biskupiciach ako o mestečku, ale len ako o obci. Zaujímavosťou je, že dnešné domy (úzke a dlhé pozemky) okolo Trojičného námestia a súbežné ulice v podstate zachovávajú formu, akú mali Biskupice od 16. storočia. Od polovice 19. storočia na základe blízkosti Biskupíc ku Bratislave začal znovu stúpať počet obyvateľstva.

Podunajské Biskupice majú aj svoje dve, dnes málo známe legendy, prvá hovorí o území dnešných Biskupíc ako o území ktoré obývalo množstvo víl a rusaliek a všetko sa na tomto území blyšťalo zlatom a drahokamami.
Druhá hovorí o tom ako straší duch zlého arcibiskupa Štefana Ormosdyho (za jeho obdobia vzrástol útlak poddaných) vždy o dvanástej v noci, keď sa otvoria brány krypty vybudovanej v bočných múroch kostola. Tento duch sa vyrúti na ohnivom voze , ktorý ťahajú ohnivé kone, preháňa sa po tmavých uličkách mestečka a vystraší každého koho stretne, Jeho strašidelný sval končí až prvým ranným výkrikom kohúta, ktorý ho donúti vrátiť sa do krypty.

Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach je teda z prvej polovici 13. storočia, za najzachovanejšie na kostole sa dá považovať sakristia (miestnosť slúžiaca na prípravu kňaza pred omšou a na úschovu bohoslužobných predmetov), spravidla sa nachádza v vedľa apsidy. Výmaľba v sakristii sa väčšinou datuje okolo roku 1350, je tu zobrazená legenda o svätom Jurajovi, na klenbe je výmaľba hviezdneho neba zo symbolmi apoštolov a s ďalšími motívmi.

Zaujímavosťou je, že od roka 1598 je vo vizitácii kostola zmienka o škole, ktorá sa nachádzala v samostatnej budove veľa kostola, avšak bola zrejme už staršia, lebo v roku 1634 sa spomína ako čerstvo opravená. Opevnenie kostola pochádza pravdepodobne z 13. storočia. Kostol je prestavovaný a zaklenutý okolo roku 1480, V apside sú žliabkované krížové rebrá, a zachované sú len 4 konzoly z deviatich, pôvodné reliéfy kamenných svorníkov zanikli. Kostol prešiel viacerými prestavbami za jednotlivých arcibiskupov: 1694- Szencziho prestavba, 1714- Pongráczova prestavba, 1750 Csákyho prestavba- a o 5 rokov neskôr sa spomína, že bolo vidieť konsekráciu (malé kríže pri znovu vysvätení- dnes objavené, lebo v roku 1683 bolo pri tureckom nájazde v kostole preliata krv). Dnešný kostol má širokú loď práve z obdobia prestavby 18. storočia, kedy sa vytvorila ohromná výmaľba priestoru v zmysle aktuálneho klasicizmu. V súčasnosti sa opravuje v interiéri kostola organ.

Fotografie: https://www.facebook.com/media/set/?set=a.458411347591916.1073741835.424670330966018&type=1