Slovenský historik Pavel Dvořák vydáva novú publikáciu s názvom Tretia kniha o Bratislave. Vyše 250-stranové dielo bude slávnostne pokrstené v stredu 27. októbra 2010 o 17:00 v kníhkupectve Panta Rhei na Poštovej ulici v Bratislave. Kniha je akousi sondou do čias tureckých vojen od smrti Žigmunda Luxemburského až po koniec "dlhého 17. storočia", ktoré ukončil mier v Satu Mare v roku 1713. Ten uzavrel vyše storočnú sériu stavovských povstaní a 150 rokov protitureckých vojen.

Tretia kniha nadväzuje na predchádzajúcu, miestami sa prelínajú, keďže ako Dvořák hovorí, "história nepostojí" a počas písania tretej knihy sa objavili nové informácie. Dvořák aj pri písaní najnovšej knihy siahol po osvedčenom a pre čitateľov pútavom spôsobe a využil formu príbehov. "Každá kapitola je príbeh," hovorí Dvořák. Napríklad o tom, ako Turci dobývali Bratislavu, ale nepodarilo sa im to a keď sa vracali po bojoch z Viedne, tak lode plávali tesne pri brehu, aby na nich nemohli z mesta zaútočiť. A delá, ktoré si Turci veľmi vážili, pre istotu na lode naložili až pod Bratislavou. "Dunaj je neodmysliteľnou súčasťou Bratislavy a histórie," doplnil Dvořák.

Prvá kniha o Bratislave vyšla pri príležitosti 1 100. výročia prvej písomnej zmienky o Bratislave. Začína sa treťohornými morami, ktorých dná vytvorili priestor dnešnej Bratislavy a dali jej tú geografickú polohu, ktorá ju podľa neho predurčila k úžasným dejinám. Rozpráva v nej príbehy o tom, aké boli dávne moria, ako zanikli, ako sa zmenili na Dunaj. Do toho prišli Malé Karpaty, vrásnenie a vznik ostrova suchej zeme, kde vznikla Bratislava. Územie chrbtom opreté o spomínané Karpaty, z troch strán obtečené vodou. Taktiež vznik šúrov, brodov, suchých ciest, Devínskej brány či Jantárovej cesty. Kniha sa končí vládou Arpádovcov, keď mestské privilégium Ondreja III. z roku 1291 dáva Bratislave právnu základňu.

Druhá kniha mapuje históriu a život mesta za vlády jednej kráľovnej a deviatich kráľov a končí sa smrťou panovníka Ladislava Pohrobka v roku 1457. Kráľom a panovníkom sa však spisovateľ venuje iba vtedy, ak sú pre daný príbeh zaujímaví, v opačnom prípade pri nich vytvára iba chronológiu. Dvořák zároveň konštatoval, že pri písaní knihy venoval skôr pozornosť tomu, aký bol Dunaj v minulosti, cez ktoré dnešné ulice tiekol, aké domy stáli voľakedy v meste či aké príbehy sa odohrávali za hradbami. Čitateľ sa tak môže napríklad dozvedieť, kde sa nachádzalo najstaršie kasíno na území dnešnej Bratislavy. Pochádzalo z polovice 14. storočia a hrávalo sa v dvoch gotických domoch na Františkánskom námestí, pôvodne Rybnom. Zaujímavosťou podľa Dvořáka sú tiež nájdené pasce na rybu menom vyza na Gagarinovej ulici, naďaleko dnešného Gymnázia Ladislava Novomeského. Ryba merala aj niekoľko metrov a vážiť mohla aj tonu. Vyzy mali Dunaj veľmi rady, na jar mierili do dunajskej delty, na jeseň zasa na stredný a horný tok Dunaja. Do Bratislavy priplávali okolo novembra. Ľudia dokonca na tieto ryby čakali, v strážnych búdkach na brehoch sedávali špeciálni pozorovatelia, ktorí ohlasovali ich príchod. Vo Viedni mali napríklad špeciálne mäsiarstvo na výsek rýb zo Žitného ostrova, ryby sa vyvážali dokonca do Prahy, Mníchova, Krakova či Paríža. Ich mäso bolo cenné, jesť sa mohlo aj v čase pôstu.