Cieľom výstavy Obraz a tlač je po prvý raz predstaviť tlačiarenskú dielňu Petra Kneubühlera, ktorá fungovala v Zürichu v rokoch 1972–1999. Peter Kneubühler (1944–1999) priviedol k dokonalosti techniku tlače z hĺbky ako experimentálnej techniky tlače. Svetovo neprekonateľnú kvalitu dosahoval najmä v tlači veľkoformátových grafík. Tieto techniky rozvíjal nielen s dôrazom na majstrovskú precíznosť remeselného spracovania, ale aj s ohľadom na nové tendencie.Vernisáž výstavy: 16. december 2003 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 17. december 2003 – 29. február 2004
Miesto konania: SNG, Esterházyho palác, 3. poschodie
Kurátor výstavy: Jan Jedlička
Spolupráca za SNG: Igor Gazdík
Organizátori: Slovenská národná galéria v Bratislave
Švajčiarska kultúrna nadácia Pro Helvetia
Nadácia Petra Kneubühlera v Zürichu
Švajčiarsko-český kultúrny fond
Uměleckoprůmyslové museum v Prahe

Vďaka tvorivej otvorenosti a odvahe experimentovať sa zürišská dielňa stala miestom stretnutí zdanlivo protichodných prístupov, prezentovaných na jednej strane osobou majstra tlačiara a na druhej radom významných umelcov, ktorých genius loci tejto dielne prilákal. Pri vzájomnej spolupráci s umelcami, ktorých diela graficky interpretoval, posúval Kneubühler možnosti grafického vyjadrenia a objavoval nové postupy. Zaujímavý je fakt, že išlo o umelcov, ktorí s grafikou často nemali žiadne skúsenosti a ich výrazové prostriedky boli veľmi špecifické.

Príkladom môže byť Mario Merz, jeden z hlavných predstaviteľov arte povera, ktorý využíval k svojim objektom a inštaláciám kombinácie najrôznejších materiálov. Leitmotiv Merzovho diela – Iglú, ako metafora úkrytu a vzťahu vonkajška a vnútra, bol tak rozvinutý v novom ponímaní. Podobne získalo nový rozmer aj dielo Jamesa Turrella, vychádzajúce z pôsobenia svetla a priestoru. Príkladom môže byť ambiciózna realizácia land artu v kráteri Roden v Arizonskej púšti, kde hlavný vizuálny efekt vytváralo mesačné svetlo – zachytenie tohto obrazu fotografickou technikou sa stalo základom ku grafickému spracovaniu. Takto boli interpretované diela napríklad L. Tuymansa, E. Fischla, J. Baldessariho, M. Dislera a ďalších. Prenos fotografického obrazu bol umožnený technikami heliogravúry a fotogravúry, pri ktorých sa používa špeciálna želatína citlivá na svetlo, aplikovaná na platňu, ktorá sa nakoniec leptá zvyčajným spôsobom. Kombinovaním rôznych techník tlače z hĺbky – predovšetkým leptu, akvatinty, suchej ihly, spolu s menej zvyčajnými postupmi, ako napríklad rezervážou cukrovou vodou alebo tlačou cez štruktúrovaný materiál – gázu, kde boli dosiahnuté neobyčajné výsledky. Kneubühlerovým cieľom nebola reprodukcia, ale vytváranie svojrázneho umeleckého diela. Vďaka tomu sa jeho prostredníctvom grafika dostala do centra aktuálnych tvorivých myšlienok a jeho dielňa získala medzinárodný ohlas.

Kneubühlerov ateliér sa prostredníctvom Švajčiarsko-českého kultúrneho fondu otvoril v 90. rokoch i českým umelcom. Túto mimoriadnu príležitosť získalo šesť autorov, ktorí reprezentovali aktuálne české umenie 80. a 90. rokov. Českými kurátormi (Ivona Raimanová, Jana a Jiří Ševčíkovci) a grémiom fondu boli k štipendijnému pobytu vybraní Vladimír Skrepl, Petr Písařík, Milena Dopitová, Irena Jůzová, Krištof Kintera a Markéta Vaňková. Výber z výsledkov ich štipendijných pobytov, rovnako ako diela niektorých vyššie uvedených svetových autorov boli na výstave v UPM.

Vystavená kolekcia českých autorov bola darom Švajčiarsko-českého kultúrneho fondu Uměleckoprůmyslovému museu v Praze.
Po smrti Petra Kneubühlera v roku 1999 bola zriadená nadácia so sídlom v Zürichu, ktorá spravuje okolo 1500 grafík a 150 grafických albumov. Vďaka jej láskavosti bol tiež vystavený výber 50 reprezentatívnych tlačí.

Výber prác z archívu Petra Kneubühlera dopĺňa prevládajúci motív prác českých štipendistov. Tým je fotografia ako spomienka alebo artefakt, využitie nových médií pri prepracovaní a formulácii základného obrazového materiálu, a to najmä svetlo a povrch ako obohatenie a transformácia neutrálneho charakteru fotografie. Práce napríklad Rosemarie Trockelové, Luca Tuymansa alebo Mileny Dopitové, Erica Fischla, Jamesa Turrella a Ireny Jůzové sa tak dostávajú do zvláštneho kontextu.

Výstava, ktorá je koncipovaná ako putovná po krajinách strednej Európy, začala v Prahe, v Bratislave a Krakove.

Peter Kneubühler

1944
Narodil sa v Zürichu. Vyučil sa kníhtlačiarom a tlačiarom ofsetu v tlačiarni Roberta Hürlimanna v Zürichu.

1972
V Grüningene v Zürichu si zariadil prvú tlačiarenskú dielnu a začal intenzívne spolupracovať s grafikom Franzom Anatolom Wyssom.

1975
Presťahoval sa na Kreuzstrasse 39 v Zürichu a založil Kupferdruckatelier Peter Kneubühler.
V tom istom dome sa nachádza aj galéria Pabla Stähliho, ktorý ku Kneubühlerovi posiela umelcov a spolupracoval s ním na viacerých edíciách.

1982
Začala sa dlhodobá spolupráca s nakladateľom Petrom Blumom z New Yorku.

1987
So svojou ženou Esther Hufschidovou založil Galerie für Druckrafik na Predigergasse 14 v Zürichu. Stal sa spolumajiteľom Edition CESTIO.

1996
Od Zürišského kantonu obdržal Cenu za kultúrne zásluhy.

1999
Peter Kneubühler zomrel 15. septembra po krátkej chorobe. Bola založená nadácia Petra Kneubühlera.

Vystavovaní umelci:
John Baldessari
Ernst Caramelle
Martin Disler
Eric Fischl
Barbara Hee
Jan Jedlička
Gottfried Honegger
Mario Merz
Claudio Moser
Markus Raetz
Anselm Stalder
Bernard Tagwerker
Rosmarie Trockel
James Turrell
Luc Tuymans
Vladimír Skrepl
Petr Písařík
Milena Dopitová
Irena Jůzová
Krištof Kintera
Markéta Vaňková

Zdroj: SNG

Foto: internet