Slnko zapadá a na teplomery a ortuť ešte stále neklesá pod 40 C0 a piesok sa dostáva do topánok. Som 80km od Petri – Mojžišovho ružového mesto, ktoré opisuje I.V.Možejko v knihe 7 a 37 divov sveta. No teraz je vidieť iba v diaľke elektrické stĺpy a karavánu Nomádov , ktorý ako by nezachytili že už je 21- storočie. V diaľave je vidieť pohorie
iba so strechy autobusu. Na pohorie Sinaj náš cieľ.
Je ráno 500 a pomaly sa preberáme zo spánku .Čakajú nás ešte dve hodiny balenia a potom jedna hodina cesty do vytúženého cieľa. Múzeum Petra sa otvára o 800 to je náš presný cieľ. Cesta je viditeľná a poznať každý výmoľ, nejdeme rýchlo . Pomaly nás pohlcuje Sinaj a tu sa ukazuje zeleň a malé mesto v ktorom sa nachádza náš ciel.

Zaplatíte mali bakšiš za vstupne a môžete sa vydať na cestu za minulosťou. Výhodou sú vstupenky na deň, dva až týždeň s ktorými tu môžete pobývať v tejto prírodnej pamiatke či skôr skanzene a ktorý vás víta okrikovaním arabov ponúkajúci luxusnú cestu cez kaňon na ťavach alebo koňoch či aj na osloch. Dokonca tu vykrikujú po sebe že toto je kôň na ktorom išiel Indiana Jones .(Posledná kráľova výprava) a tu vzniká problém ktorí to je. Preto som si vybral to najlacnejšie a to moje nohy.

Kaňon ktorý je 1,7km dlhy a vstupuje sa doň malou prasklinou (es – Sik) nebadateľnou medzi skalami. Po par metroch po vstupe je vidieť kultúru Petri ktorá sa tu ukazuje vo vydlabanom žľabe, ktorý odvádzal vodu do mesta.
Ako pomaly konči užľabyna v skale, dostávame sa na priestorné námestie v ktorom vás ohuruje najznámejšia a jedna z najkrajších pamiatok Petri „Pokladnica“. Svojim stúpajúcim
priečelym vtesaným do ružovo žltého pieskovca. Stena meria 20m – 25m do výšky. Aj tu je viditeľná prvá deštrukcia, ktorá s obdobiami nastala a to diery po guľkách ktoré sa mali stať jedným z malých sond pre vojakov z dôvodu toho ako nás oboznámil náš lektor. Je poklad ktorí sa nachádza v hornej časti no nik sa tam zatiaľ nedostál, dôvodom je strmosť steny ako aj výhľad, ktorý sa zdá bit dokonalý.

Na námesti sa taktiež nachádzajú stánky so suvenýrmi s nádychom nomádskej kultúry ktorá tu pobývala. Tu sa vám môže stať že sa zmýlite a dostanete sa do obytného stanu Nomádov, ktorý tu prebývajú stále ako pevný inventár Petri. Samozrejme že cela rodinka robí pre Petru. Tu sú viditeľné aj malé do steny vytesane domy a obydlia ako aj na horných poschodiach malé pohrebne krypty. Každá ma svoj skoro na vlas sa podobajúci sa štýl. No tu sa zrazu z ničoho nič ukáže veľká plocha hneď po pravici , amfiteátra a rímsky štýl stavieb ktoré sú vtesane do kameňa a pristavenie niekoľko poschodové priečelia, môžete ju vidieť aj vo filme Mortal Kombat II to bola malé poznanie nášho lektora ktorý nás opustil pričom nám radil kde sa dá ísť. Tu nám aj rozdal mapy Petri ktoré boli dane k lístkom. Po veľkom priestore ďalej nasledovala tzv.Rímska cesta ktorou sme sa vybrali do slnečného chrámu na upäťi skál. Na tejto ceste sa nachádza mala do zelene skrytá reštaurácia. Je tu aj mala výstavná miestnosť s nájdenými pamiatkami. Človek si v tichu oddýchne a napije sa vody, ktorá je tu trojnásobné drahšia ako malinovka alebo pivo.
Vydávam sa pozrieť Slnečný chrám ( Chrám bol vytesaný v smere východu slnka / na ktorý
sa asi po hodine aj pol dostanete po schodoch s malými odpočívadlami a vynesie Vás asi o 1km vyššie na náhornú plošinu. A tu môžete oddychovať v skalnej užľabyne s boxom ľadovej malinovky či vody a pozerať sa na 34m vysokú budovu ktorá sa vám zdá trochu až moc vysoká.

Idem ďalej a nachádzam sa na pokraji priepasti ktorej koniec je možno vidieť až moc ďaleko, ale tu sa nám naskytol pohľad na mali bod v diaľke a to je hrobka Mojžiša, hovorí nám v lámanou angličtinou predavač zo stánku, ktorí sa márne v kroví snaží chytiť dajaké zvieratko (Žltého škorpióna „miláčik“ ). Po nemalej prestávke schádzam dolu a a strácam sa v jednom kaňone, ktorý končí malou pohrebnou hrobkou s dvoma vytesanými levmi.
Dostávam sa na križovatku a tu sa stretám s archeologickým výskumom ktorý značí, že. Petra nieje ešte cela odkrytá a ako mi je povedané je viditeľná z 1/3 z celej Petri. Na výskumoch pracujú ako Jordánsky tak aj Francúzky archeológovia spoločne. Tu v tieni malého plachtového stanu kde je vidieť archeologicky výskum si vyťahujem z príručnej tašky knihu 7 a 37 Divov sveta a čítam. Petra bola nájdená v 19str. Švajčiarským cestovateľom Johannom Burckhardt , ktorý sa rozhodol prejsť v roku 1812 s karavánou z Damašku do Káhiry. Tu na pol ceste chcel pod zámienkou obete kozy na hore Harúna, sa vydal hľadať stopy po Mojžišovi. Až neskôr sa zistilo že Petra bola vystavaná Nabatejcami ktorý tu mali veľké mesto a dokonca kráľovstvo V rokoch 312 p.n.l. odrážali útoky od kráľa Antigona. Taktickou výhodou Petri bola užľabyna, ktorá bola jediným vchodom do údolia ktorú vedeli ochrániť s malým mužstvom Až roku 105 n.l. Traianus Petru dobyl Petru. Zaujímavé bolo že Nabatejci síce boli arabským kmeňom ale písali a hovorili aramejčinov . A v dobe kedy Petra bola pod nadvládou Ríma sa zveľadila keď každá karavána z Arábie prechádzala cez toto územie. Zánik Petri sa radi niekedy medzi Bizanciu a prvé križiacke výpravy kedy už Petra nebola známou oblasťou.
Teraz sa slnko blížilo čo raz vyššiemu bodu svojej cesty a aj ja som sa rozhodol že prejdem najdlhšiu trasu Petri a tak som sa svižným krokom a zásobou vody vydal na tuto cestu. Ako som opusti Rímsku časť Petri ocitol som sa sám pre seba zaujímavým a veľmi mi povedomím štýlom chrámov a palácov vytesaných do skaly. Hneď som si spomenul na môjho učiteľa ktorý niečo rozprával o určitých prvkoch egyptských stavieb. A tu to boli. Palac Egypskej princeznej. Jedným z najkrajších miest v Petre. Tato časť bola ešte len vo výskume a tak ako som pomaly prechádzal po chodníku naďabil som na výskum. Práve našli dajakí riad. Tu ma upozornili na vodojemy a vodne zásobníky ktoré si na tejto ceste môžem všimnúť Ako aj leviu fontánu. Ta tu bola ako zásobník vody z ktorej išla voda do ďalšej časti mesta. V Petre boli zásobníky bežnou súčasťou ulíc. Ako putne mesto tu bol vytvorený dôsledný systém na uchovávanie vody. V tejto časti mesta sa nachádzali aj nemalé skladiska do ktorých som vstúpil a našiel som pre mňa tak často objavovane amfory. Postupne som sa dopracoval k úpätiu kopca kde som našiel posedenie s občerstvením a už usadených turistov ktorý ma upozorňovali na zlu viditeľnosť chodníka ako keby vedeli že som z tých ktorí sa radi strácajú . Ako sa dalo predpokladať v týmito myšlienkami som sa stratil na čo som prišiel pri zraze ktorý som nenazdania uvidel vpredu a tak čo najrýchlejšie naspäť. Po hodine hľadania cesty som ju našiel a malým zrazom som sa dostal až k schodíkom vedených dolu pri amfiteátri.
Tu som si sadol a obdivoval budovy a ako správny turista som prepočítaval financie na útratu za suveníry. A nielen to zobral som si aj mali suvenír a to piesok s petri s par kamienkami.
V tichu a večerných hodinách som odchádzal s partiou unavený k parkovisku kde už čakal autobus. Pomaly som si uvedomoval že tento deň nebol posledný v Petre ešte sa sem prídem pozrieť si ružové mesto s jeho nádhernou históriou. A určite nie na deň ale aspoň na týždeň lebo ani ten Vám nebude stačiť na toto malé mesto v skalách.