Pevnostný systém v Komárne – Komárome je jedinečným architektonickým kultúrnym dedičstvom Slovákov a Maďarov.
O zaradení Komárňanskej pevnosti do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO sa rozhodne pravdepodobne v júli v Kanade.

Agentúru SITA o tom informovala Soňa Čermáková Uličná z tlačového referátu Ministerstva kultúry (MK) SR. Projekt nominácie pevnostného systému Komárno a Komárom bol do Centra svetového dedičstva v Paríži predložený v januári 2007 a MK SR čaká na jeho posúdenie. Odvtedy sa konali spoločné rokovania odborných komisií Slovenska a Maďarska, kde sa tiež nachádza časť pevnostného systému, o spolupráci na úlohách, ktoré súvisia s nomináciou. Odborná organizácia ICOMOS (Medzinárodná rada pre pamiatky a sídla) požiadala koncom januára zástupcov Slovenska i Maďarska, aby do 28. februára doplnili dva body nominačného návrhu. Potom už záleží len na rozhodnutí Výboru svetového dedičstva.
Pevnostný systém v Komárne – Komárome je národnou kultúrnou pamiatkou Slovenska, ktorá je zároveň spoločným kultúrnym dedičstvom Slovákov a Maďarov. Spolu s historickými súčasťami pevnosti v Komárome predstavuje unikátny príklad autenticky a komplexne zachovaného bastiónového opevnenia v celoeurópskom kontexte. Komplex začal stavať významný taliansky staviteľ Pietro Ferrabosco pre cisára Ferdinanda I. Habsburského v prvej polovici 16. storočia. Dokumentuje vývoj tohto druhu fortifikačných stavieb od starotalianskeho typu až po novopruský typ, takže predstavuje jedinečné architektonické dielo. Predmetom návrhu je bastiónová pevnosť. Svojimi rozmermi patrí medzi najväčšie pevnostné systémy svojho druhu na svete. Zápisu komárňanského pevnostného systému do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO by mal okrem jeho ochrany priniesť aj rozvoj turizmu, hospodársky rast a kultúrny rozvoj v regióne. Obdobné stavby sa v Európe nachádzajú na Malte, vo Fínsku a v Českej republike. Ministerstvo kultúry SR investovalo do obnovy tejto pamiatky v rokoch 2005 až 2007 z grantového systému 6,68 milióna korún.
Na návrhu zápisu komárňanskej protitureckej pevnosti sa začalo z iniciatívy Maďarska pracovať už na začiatku roka 2002. Slovenská vláda ho podporila v máji 2002 a následne začali na zápise intenzívne pracovať experti z oboch štátov. Spoločný návrh Maďarska a Slovenska na zápis Pevnostného systému na sútoku riek Dunaja a Váhu v Komárne – Komárome do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO podpísali štátni tajomníci Ministerstva kultúry SR a Ministerstva školstva a kultúry Maďarska v Komárne 15. januára 2007. Maďarsko v zastúpení oboch štátov následne v januári 2007 predložilo spoločnú nomináciu na posúdenie Výboru svetového dedičstva, ktorý rozhodne o zápise do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v tomto roku.
Ako ďalej informovala Uličná, aktuálne sa o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zo slovenských pamiatok uchádzajú Drevené kostoly v slovenskej časti Karpatského oblúka (drevené kostoly troch konfesií – Hervartov, Tvrdošín, Leštiny, Kežmarok, Hronsek, Bodružal, Ladomírová, Ruská Bystrá) a následne (2009) pamiatky Veľkej Moravy – Slovanské hradisko v Mikulčiciach a Kostol svätej Margity Antiochijskej, ktorého zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO žiada Slovensko spoločne s Českou republikou. Medzi predloženými nomináciami je aj rozšírenie územia lokality svetového dedičstva Spišský hrad a pamiatok jeho okolia o Levoču a dielo Majstra Pavla na Spiši.
V budúcnosti sa o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO budú podľa MK SR uchádzať aj tieto vytypované lokality kultúrneho dedičstva: Limes Romanus – rímske antické pamiatky na strednom Dunaji, gemerské a abovské kostoly so stredovekými nástennými maľbami, Pamätník Chatama Sofera v Bratislave, Tokajská vinohradnícka oblasť – súbor vinohradníckych pivníc a koncept šošovkovitého historického jadra Košíc.
Do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO môže byť zapísané výnimočné dielo univerzálnej hodnoty, ktoré je jedinečné, predstavuje prelom alebo vrchol vo vývoji architektúry (budova alebo architektonický súbor), stavebnej technológie (inžinierske dielo), mestského (urbanistická štruktúra) alebo krajinného plánovania (historický park). Takéto dielo môže reprezentovať vieru, kultúrnu tradíciu jestvujúcej alebo zaniknutej civilizácie. Môže predstavovať aj spolupôsobenie človeka a prírody – fenomén kultúrnej krajiny. Súčasťou nominačného projektu je aj porovnanie navrhovaného diela s inými podobnými už zapísanými, alebo nezapísanými v Zozname UNESCO so zdôraznením jeho jedinečnosti, alebo naopak typickosti. Špecifickým kritériom je dôraz na pôvodnosť. Okrem hodnoty samotného diela sa zohľadňuje aj možné ohrozenie a zabezpečenie diela v budúcnosti. Zabezpečiť treba i jeho ochranu nielen proti poveternostným vplyvom a prírodným katastrofám, ale aj pred zvýšeným náporom turistov.