Kroky na ochranu písomného dedičstva Slovenska predložilo do pripomienkového konania Ministerstvo kultúry SR. Návrh programu komplexnej ochrany historických knižničných dokumentov, historických knižničných fondov a knižničného písomného dedičstva Slovenska sa dá pripomienkovať do 22. februára. Súčasná situácia v odbornom spracovaní, ochrane, sprístupňovaní a uložení písomného dedičstva je totiž podľa ministerstva nevyhovujúca. Materiál nadväzuje na Stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013, ktorú prerokovala vláda v novembri 2007. Zo stratégie sa zameriava najmä na úlohy venované tvorbe, ochrane a sprístupňovaniu digitálneho kultúrneho a vedeckého dedičstva, na pasportizáciu a ochranu starých a vzácnych tlačí, výstavbu a rekonštrukciu knižníc a ochranu knižničného fondu.

V oblasti ochrany písomného dedičstva “chýba celkový prehľad o ich aktuálnom stave, odborná a vedecká analýza ich kultúrnej a historickej hodnoty. Najvzácnejšie knižničné dokumenty, ako napríklad rukopisy, staré a vzácne tlače, slovacikálne dokumenty do roku 1918, nie sú spracované,” uvádza ministerstvo v materiáli. Upozorňuje aj na obmedzené kapacity digitalizačných, konzervátorských a reštaurátorských pracovísk knižníc. Vo väčšine prípadov sa tak na študijné účely sprístupňujú originály namiesto ich digitálnych kópií. Dobrý nie je ani stav depozitov, v ktorých sú uložené vzácne knižničné dokumenty a fondy. Sú často preplnené, v havarijnom stave a bez potrebného technického vybavenia a zabezpečenia. Pritom preventívna ochrana – uloženie v kvalitných depozitoch, je menej nákladná ako drahé reštaurovanie a konzervovanie poškodených dokumentov.

Ministerstvo kultúry preto chce vybudovať a zmodernizovať viaceré sklady vedeckých knižníc. Navrhuje výstavbu a rekonštrukciu skladu v Slovenskej národnej knižnici, vrátane modernizácie sídla. Podporuje aj stavebnú úpravu a dovybavenie veľkokapacitného skladu Univerzitnej knižnice v Bratislave, skladu v Štátnej vedeckej knižnice v Banskej Bystrici, úpravu skladových priestorov Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach a doriešenie skladových priestorov Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Odhad celkových nákladov na Slovenskú národnú knižnicu je vyše 49 miliónov eur, na Univerzitnú knižnicu v Bratislave takmer 1,8 milióna eur, na Štátnu vedeckú knižnicu v Banskej Bystrici 3,2 milióna eur a na Štátnu vedeckú knižnicu v Košiciach vyše 6,1 milióna eur. Ministerstvo spomína aj situáciu Štátnej vedeckej knižnice v Prešove. Za najvýhodnejšiu považuje výstavbu novej budovy knižnice na pozemku v jej správe. Zatiaľ však nie sú na to zdroje. Preto chce kritickú situáciu knižnice, najmä jej skladov, riešiť s ministerstvom obrany získaním vhodnej nehnuteľnosti bezodplatným prevodom v priestoroch kasární v Prešove. Napríklad stavba nového skladu národnej knižnice je nutná, lebo v sklade projektovanom na 2,75 milióna kníh je ich v súčasnosti približne 4,5 milióna a ročne pribúda asi 45-tisíc. Zároveň rezort kultúry plánuje vypracovanie materiálu, ktorý by pomenoval celý systém opatrení na ochranu písomného dedičstva v prípade mimoriadnych udalostí, napríklad živelných pohrôm. Súčasťou tohto materiálu má byť aj návrh na zriadenie krízového centra na ochranu historických knižničných dokumentov, fondov a knižničného písomného dedičstva v prípade mimoriadnych udalostí. Predpokladá sa, že krízové centrum vznikne v Slovenskej národnej knižnici.

Hlavným zámerom programu je vytvoriť podmienky na kvalitné uchovávanie, ochranu (konzervovanie, reštaurovanie, mikrofilmovanie) a sprístupňovanie (napr. digitalizácia) historických knižničných dokumentov, fondov a knižničného písomného dedičstva. Odborným garantom programu je Slovenská národná knižnica a regionálnymi centrami pre západné a východné Slovensku sú Univerzitná knižnica v Bratislave a Štátna vedecká knižnica v Košiciach.