Pisztoryho palác na Štefánikovej ulici v bratislavskom Starom Meste už slúži verejnosti ako nové kultúrne centrum. Ako ďalej agentúru SITA informovala Nora Remiarová z komunikačného oddelenia mestskej časti Bratislava – Staré Mesto, palác plánuje mestská časť využívať aj na komerčné účely, ktoré však môžu tvoriť len 20 percent jeho aktivít. Staré Mesto už v paláci začalo organizovať kultúrne podujatia, výstavy a prednášky a jeho priestory bude využívať aj na reprezentatívne účely. Do siete staromestských kultúrnych centier palác oficiálne zaradili v decembri 2016. Okrem Pisztoryho paláca mestská časť v súčasnosti spravuje päť ďalších kultúrnych centier a to na Ventúrskej ulici, Školskej ulici, Gaštanovej ulici a na Františkánskom námestí.

V súčasnosti prechádza táto národná kultúrna pamiatka komplexnou obnovou. Rekonštrukciu strechy a fasád paláca ukončili v auguste 2016. V rámci nej zrekonštruovali aj exteriérové schodisko vo dvore. V paláci ďalej pribudol elektronický zabezpečovací systém, lebo ten pôvodný chránil len časť priestorov. Do paláca nainštalovali tiež kamery a jednotlivé priestory zabezpečili proti požiaru detektormi dymu a výstražnými sirénami. Celý systém sa dá kontrolovať diaľkovo vďaka internetovému prenosu. Zabezpečovací systém je tiež napojený na pult centralizovanej ochrany prevádzkovaný políciou. Následne v októbri 2016 na paláci vymenili okná a zreštaurovali okenné časti. Nasledovať bude ešte rekonštrukcia kotolne, odstránenie vlhkých častí v pivničných priestoroch, revitalizácia nádvoria a odvodnenie dvora. Ukončenie rekonštrukcie je naplánované na jar tohto roku. Celú rekonštrukciu Pisztoryho paláca spolufinancuje Finančný mechanizmus Európskeho hospodárskeho priestoru a štátny rozpočet Slovenskej republiky.

Pisztoryho palác si dal postaviť lekárnik Felix Pisztory v 90. rokoch 19. storočia. V tom čase bola ulica ešte len vznikajúca mestská trieda smerom k Uhorskej kráľovskej železnici a pozemky pre svoje paláce a vily si tu skupovali bohatí obyvatelia Prešporku. Pisztory mal za palácom záhradu, siahajúcu až k dnešnému Slavínu, a v nej si pestoval liečivé byliny. Počas socializmu slúžil ako Múzeum Vladimíra Iľjiča Lenina, neskôr ako Dom zahraničných Slovákov. V roku 2013 tu obnovili kinosálu a začali v Kine Film Europe premietať výlučne európske filmy.