Búrajú sa pomníky bývalých víťazov, pamätníky obetiam sa zvyknú hanobiť.

Ničenie symbolov padajúcej moci sa zvyčajne necháva na spravodlivo rozhorčený dav pomstiteľov. Ďalšia generácia, teda jej uvedomelá špička, potom pátra po smetiskách, keď nenájde, tak beznádejne vzdychá do konca svojho spoločenského života, keď nájde, tak slávnostne osadzuje. V prvom prípade napríklad Máriu Teréziu, v druhom Štefánikovho leva. Judita v duchu plánuje žiadať od Holofernesa, aby nebúral sochy božstiev nepriateľa. V balkánskych vojnách vždy rozstrieľali kostol aj mešitu.

Cintorínske pomníky predstavujú osobné väzby na večnosť, posvätnosť predkov pozná každá kultúra. Nedávno mi vykladal sused, ako buldozér zrovnal cintorín za gotickým kostolom, ako deti behali po vonku s kosťami a lebkami. V súvislosti s naším národným symbolom, feudálnym hradom Devín, sa takmer nespomína, že ho vyhodil do vzduchu Napoleon. Tiež pragmaticky.

Zaujímavé sú činy mladých dnes. Tí sa musia chtiac-nechtiac vyrovnávať s minulosťou a búrať. Skôr mýty ako sochy. Výnimočné bolo natretie tanku v Prahe naružovo. Inak výnimočné boli hudecovské busty u nás.

Pozoruhodná bola nedávna výstava v galérii Medium Vysokej školy výtvarných umení na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Mladý kunshistorik Daniel Grúň nakomponoval expozíciu Pantheón, kde šestnásť autorov z piatich krajín vystavovalo svoje antipomníky. Inštaláciu Richarda Senešiho bolo možné vidieť už na ulici: autor vrátil pamätník Klementa Gottwalda do mesta. Zaťaté päste pripomínali lapidárium archeologickej lokality. Krv na nich vybledla. Pod pultom recepcie boli bratislavské gýče ako suveníry: napoleonský vojak obrátený zadkom k ambasáde Francúzskej republiky, šéne náci, paparaci, čumil (autori Milan Tittel, Matej Gavula). Z ďalších inštalácií išiel mráz po chrbte.

Odporná je ignorancia zahniezdenej moci vydesenej z každého pohybu, ktorý je výsledkom slobodného myslenia a nedokáže obetovať ani milimeter veľkorysosti a podporiť slobodné skúmanie, povedzme vo výtvarných umeleckých disciplínach, šírením jeho výsledkov. Úplne absentujú knihy, časopisy, filmy, verejné prednášky, televízne a rozhlasové diskusie, medzinárodný kontext inde bežné. Počuť a vidieť iba prejavy hrubej ideológie, ktorá ponúka len to, čo tu už stokrát bolo: národ, Európu, prosperitu, vojny.
Jedine kultivovanie vedomia spoločnosti môže zmierniť následky rozhodovania veľkých i malých.

Fero Guldan (Autor je výtvarník.)

Zdroj: Denník SME, 14. 6. 2006