V nedeľu 9. mája 2010 uplynie šesťdesiat rokov odo dňa, kedy sa Bojnice takmer zmenili na nepoznanie. Zámok vtedy zachvátili plamene a zničili takmer všetky strechy a veže.

Na nešťastie, ktoré paradoxne odštartovalo novú etapu bojnického múzea, dodnes spomína niekoľko pamätníkov. Nikdy nezabudnú na smútok, ktorý počas požiaru v meste panoval. Ľudia utekali z práce, aby videli, čo s ich zámkom bude. Hasilo ho dvadsaťjeden hasičských oddielov, pri zásahu sa ťažko zranili piati hasiči.

Zámok sa im podarilo zachrániť, plamene však úplne zničili jeho vrchné časti. Po požiari sa zdalo, že nikto nezoženie milióny na jeho rekonštrukciu. Nakoniec sa však stal pravý opak. Peniaze sa našli, zámok opravili a konečne sa z neho stalo múzeum tak, ako si to v záveti prial jeho posledný šľachtický majiteľ gróf Pálfi.

Požiar si jedna z najnavštevovanejších kultúrnych pamiatok strednej Európy od štvrtka 6. mája do nedele 9. mája pripomenie obrazovou aj textovou inštaláciou v zámockom parku. “Starším na oživenie pamäte, mladým pre zaujímavosť,” dodal Erik Kližan z Oddelenia dokumentácie a archivácie Slovenského národného múzea–Múzea Bojnice.

Na začiatku bola iskra

O príčinách ničivého požiaru panuje množstvo legiend. Tie hovoria aj o úmyselnom založení, najpravdepodobnejšou je však verzia, že zámok horel nedopatrením.

V roku 1938 zámok kúpil Baťa. Mal tu kancelárske, projekčné priestory a ubytovňu. Múzeum sa nachádzalo v zimnej záhrade a strednom hrade . „V jeho miestnostiach sa nekúrilo dvadsať rokov, bolo preto potrebné odopchať komíny plné konárov, peria a trusu z kaviek,” približuje situáciu pred požiarom archivár zámku Erik Kližan.

Robotníci to najskôr skúšali dvanásťmetrovou tyčou, neskôr použili horľavý petrolej. Snaha o prepálenie komína však dopadla zle. Robotníci sa dorozumievali cez komín, 9. mája 1950 sa ním ozvalo “horí”.

Pri prepchávaní z komína vyletela iskra a dopadla priamo na strechu stredného hradu pokrytú dreveným šindľom. Stalo sa to ráno o 9.10 h. Plamene pohltili všetky tri zámocké veže, povaly a stropy najvyšších podlaží. Robotníci mali pri sebe jedno vedro vody, rozširovaniu požiaru nedokázali zabrániť. Pod kontrolu ho dostali až privolaní hasiči. Bojnickému zámku prišlo na pomoc dvadsaťjeden zborov nielen z regiónu, ale aj z Topoľčianskeho a Partizánskeho okresu, dokonca z Nitry.

S opravou začali hneď

Pôvodne sa hovorilo o úmyselnom založení požiaru, vo väzbe dokonca skončilo niekoľko ľudí. Policajné vyšetrovanie však nakoniec úmysel nepotvrdilo, všetkých preto prepustili na slobodu.

Po požiari ostali z vrchnej časti zámku len murované časti. Ostatné ľahli popolom. Bolo päť rokov po vojne, zohnať peniaze na rekonštrukciu sa zdalo byť nemožné. Oheň spôsobil škodu vo výške vtedajších 15 miliónov korún, na opravu bolo potrebných šesť miliónov.

V Bojniciach zasadla rada, ktorá zostavila memorandum. Ľudia žiadali rekonštrukciu a v zámku chceli mať múzeum. Ich požiadavky sa napokon stretli so súhlasom kraja, dokonca sa v štátnom rozpočte našli aj potrebné peniaze. Bojničania za to dodnes pripisujú zásluhy aj rodákovi a vtedajšiemu šéfovi krajského národného výboru Jozefovi Lietavcovi.