Prekážky (Ad: Sú pamiatky prekážkou rozvoja?)
Obdivujem tú sebaistú odhodlanosť ochraňovať a zachraňovať toto mesto do ľubovoľne zvolenej podoby, obdivujem ideu stavebnej uzávery historického centra a dokonca obdivujem aj všetkých úradníkov, ktorí to vymysleli. Som nekonečne rád, že niekto konečne vyslovil ideu riešenia, ktorá iste zachráni toto mesto, ktorá konečne navždy uzavrie všetky sporné momenty a odstráni možné prekážky toho; aby centrum mesta konečne ostalo mŕtve.Turisti viac nebudú rušení nijakými prevádzkami, pretože skoro každý dom v centre mesta bude nevhodný na vytvorenie reštaurácie, obchodu či dokonca penziónu, nehovoriac o hoteli, či kongresovom centre. Neskôr odídu aj domáci, bude pre nich stokrát ľahšie vlastniť dom mimo centra, úrad im viac bez prispenia najmenšej časti nákladov nebude diktovať zväzujúce podmienky jeho obnovy a údržby, ktoré by beznádejne ničili ich sny o vlastnom bývaní. Keďže rekonštruované cesty budú v lete normálnym autom neprejazdné a v zime úplne nezjazdné, chalupy takmer neobývateľné, opustí mesto i posledná skupina chalupárov. Preto na turistov spoza oblokov s nádherne zvetranými drevenými rámami budú hľadieť len nemé tváre vystrihnuté z výkresov od detí z materskej škôlky na sídlisku. Aby centrum nepôsobilo tak ľudoprázdno.
Okrem návštev turistov, svorne sa držiacich lana so sprievodcom, aby sa nestratili v jednej z tých nehostinných a prázdnych uličiek, oživne náš skanzen iba raz za čas, to vtedy, keď bude treba vymeniť šindľovú krytinu, prípadne niečo pretrieť, zatesať či priomietnuť na niektorom zo stovky prázdnych domov. Aj keď z dial’ky bude každý z nich vyzerať rovnako staro, iba naivný rakúsky euroturista nerozozná originálny stredoveký múr od polystyrénom zateplenej 40-ročnej steny, hoci bude mať aj sto vápenných náterov. Všetko bude nádherné a romantické, keď sa všetko vydarí, hádam aj ako z 19-teho storočia, Alebo z 18-teho. A nebude najlepšia gotika? Úradníci budú mať konečne dosť času na svoje rozhodnutie, veď nebudú nikoho obmedzovať. Svojím prístupom im nebude prekážať nijaký investor ani architekt. Bude to ich mesto…
Výstavba v meste bola vždy synonymom možností toho-ktorého obdobia a v plnej miere ho zohľadňovala. Každé z období malo svoje špecifiká, zákonitosti i vplyvy. V gotike sa stavalo goticky, v renesancii renesančne a v baroku barokovo. Prečo je teda v našom meste mienka úradov dostať centrum do hypotetickej podoby z niektorého storočia, ďalej nestavať a urobiť z neho skanzen, keď chceme aby žilo?
Nie úradníci, ale obyvatelia tohto mesta by mali rozhodnúť o tom, či nechajú spraviť z centra skanzen, alebo ho budú chcieť oživiť a úradníci budú nútení zmeniť svoj pocit, že im niekto berie ich pamiatky. Ja tvrdím, že bez benevolentnejších podmienok rekonštrukcií a novej výstavby bude život v meste stagnovať. Súčasná architektúra oplýva množstvom výrazových prostriedkov a technológií, ktoré sú pri stanovení správnych polí pôsobnosti akceptovateľné úradmi dokonca aj v našom meste. Vážení obyvatelia tohto mesta, nedovoľte z neho úradníkom spraviť to; čo nechcete. Až vtedy, keď bude centrum dokonale mŕtve, si uvedomíte, že tá „ohromná” prestíž nášho zápisu do Zoznamu UNESCO je nám úplne zbytočná.
PS: Ponúkam vám na posúdenie fotografiu, čo všetko je možné dosiahnuť spoluprácou pamiatkárov a špičkových architektov. Budova, kvôli ktorej dokonca zbúrali starší, pamiatkovo chránený objekt, sa nachádza v prvom obvode, v špeciálnej pamiatkovej ochrannej zóne centra mesta Viedeň zapísaného do Zoznamu UNESCO. In: ARCH 2/2004, henke-schreieck architekten, K47, administratívna budova s predajnou zónou, Franz-Josef-Kai 47, Viedeň, realizácia 09/2003.
Richard Murgaš, architekt
Zdroj: Štiavnický život 14/IV., 2. 8 – 17. 8. 2004
Príspevok je reakciou na článok u nás publikovaný na adrese http://www.obnova.sk/article.php?sid=1098