V archeologickej lokalite Vráble-Fidvár našli architektúru a zástavbu tzv. protourbánneho charakteru, ktorá je staršia o tristo rokov, ako to bolo doteraz známe. Ide o významné archeologické nálezisko, kde v staršej dobe bronzovej bývalo minimálne tisíc obyvateľov rôznych sociálnych vrstiev, čo predstavuje v danej dobe mimoriadne veľkú populáciu. Doteraz známe sídliská mali najviac 300 obyvateľov. O výsledkom archeologického prieskumu informovala agentúru SITA vedúca oddelenie vzťahov s verejnosťou Univerzita Komenského v Bratislave Andrea Földváryová. Na výskume v tejto lokalite od roku 2007 spolupracujú Katedra archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave s Archeologickým ústavom SAV v Nitre a Nemeckým archeologickým ústavom so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom.

Významné archeologické nálezisko Vráble-Fidvár, ktoré leží na ľavom brehu rieky Žitavy, bolo osídlené už v období neskorej doby kamennej (cca 4000 – 3000 pred n. l.). V staršej dobe bronzovej (cca 2100 – 1450 pred n. l.) bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami. „V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou do obdobia 2100 – 1800 rokov pred n. l. ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav,“ zdôraznil Jozef Bátora z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK.
Archeológovia skúmali domy v rôznych častiach tohto sídliska. V jeho centrálnej časti bývala elita, na čo poukazuje použitie kameňa pri stavbe domov, ako aj ich drevené podlahy. Obydlia nižších vrstiev boli konštruované z prútia, hliny a dlážka pozostávala z udupanej zeme. Podľa profesora Bátoru ide o evidentný dôkaz spoločenskej diferenciácie obyvateľstva – prvýkrát zachytený v takejto miere v priestore sídliska zo staršej doby bronzovej.

Všetky preskúmané obydlia možno datovať do únětickej kultúry. Domy mali štandardizované rozmery: dĺžku 10 – 15 m a šírku 6 – 8 m. Zaujímavosťou je, že medzi domami sa nachádzala ulička široká cca jeden meter. Hygienické návyky obyvateľstva sú však veľmi diskutabilné. „Ulička bola totiž vyplnená prevažne kuchynským odpadom – rozbitými nádobami, zvieracími kosťami, nefunkčnými pracovnými nástrojmi,“ uviedol archeológ. Domáci odpad teda nebol sústredený na centrálnom mieste, ale bol jednoducho vyhodený a zhromaždený medzi domami.

K sídlisku patrilo aj pohrebisko, ktoré sa nachádzalo 300 metrov južne od opevneného sídliska. Väčšina hrobov bola už sekundárne otvorená – spravidla sa to dialo po 7 – 10 rokoch od pochovania zosnulých, keď mäkké časti tela boli už zotleté. V hroboch sa našli okrem keramiky (amfory, misy, hrnce) rôzne bronzové ozdoby (náušnice, ihlice na odev) a ojedinele aj potrava „na druhý svet“ (rebrá z hovädzieho dobytka).

Do výskumu, ktorý každoročne prebieha prevažne v letných mesiacoch, sú zapojení aj mladí odborní asistenti, doktorandi a študenti archeológie Univerzity Komenského. „Tento archeologický výskum a jeho výsledky významne posúvajú hranice poznania o našej dávnej minulosti a sú ukážkovým príkladom efektívnej medzinárodnej spolupráce významných vedeckých inštitúcií,” uviedol rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta. Podľa rektora poskytujú študentom atraktívnu možnosť získavania unikátnych skúseností v praxi. „Prispievajú tak nielen k novým poznatkom meniacim historickú mapu diania na našom území, ale aj k napĺňaniu cieľa – dosiahnuť najvyšší možný stupeň internacionalizácie našej univerzity,“ dodal rektor.