Frankfurt 5. jna (TASR) – Prvou muzelnou zbierkou, ktor sa po premiestnen v roku 1945 vrti na pvodn miesto v dranskom knieacom palci, je pokladnica, zbierka pokladov saskch kurfirstov, zaloen saskm panovnkom Augustom Silnm. Plny na optovn zriadenie…
…zbierky pokladov, znmej ako Grne Gewlbe, podporia aj odbornci z Gettyho konzervanho stavu. Spoluprca v tejto oblasti je sasou partnerstva medzi ttnymi umeleckmi zbierkami a trustom zosnulho americkho podnikatea J. Paula Gettyho, informuje dnen vydanie nemeckho dennka Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Vzjomn kontakty maj zabezpei, aby sa umeleck diela z Dran stali stlymi hosami americkch mze. Po sasnej vstave diel z meissenskho porcelnu v Los Angeles a Houstone sa do vybranch americkch mze dostane aj zbierka diel Lucasa Cranacha.

V europskom barokovom umeni tento vyjav z Achillovej mladosti nie je ojedinely, obrazy s touto temou sa vyskytuju i v talianskom umeni, napriklad v tvorbe uz spominanych S. Ricciho, M. Liberiho. Jeden z nich, kompoziciu Carla Cignaniho, prikladame ako ukazku, aby sme dolozili, ze bratislavsky obraz zodpoveda presne tomuto popisu: dcery krala Lykomeda si na nadvori palaca pozeraju sperky, vpravo za nimi stoji Odysseus so svojim druhom Diomedom, ruka s mecom patri Achillovi. Ikonograficky rozbor teda dokazuje, ze povodny obraz predstavoval Achilla na dvore krala Lykomeda. Ked na zaciatku 18. storocia prislo k spomenutej uprave, orezaniu obrazu, hlavna postava pribehu, Achilles, sa “stratila”. Zmenila sa tak podstatne nielen kompozicia, ale i ikonografia, ktora sa zredukovala na Dcery krala Lykomeda, v ziadnom pripade vsak nie Betsabe s darmi krala Davida. Maliar 18. storocia nanovo upravil kompoziciu, stala sa zovretejsia a pravdepodobne zaretusoval i ruku (neskor ju este prekryla aj premalba z 19. storocia). Dal obrazu novy farebny raz, monotonnost hnedych farieb preziaril premalbou jasnych cervenych tonov draperie lavej postavy. Dovody tejto upravy nepozname, mohli byt technologicke (poskodenie obrazu) esteticke ci obsahove. Na rube povodneho platna nasiel restaurator stare inventarne cislo N 68, co naznacuje. ze obraz bol sucastou sukromnej, zrejme slachtickej zbierky.

Ako sme uz spomenuli, dr. K. Vaculik pripisal dielo neznamemu benatskemu maliarovi. S urcenim skoly mozno suhlasit, domnievame sa vsak, ze je mozne blizsie urcit autora a datovanie diela. Benatsky maliarsky okruh 17. storocia bol v porovnani s inymi, napriklad rimskym ci bolognskym, pomerne konzervativny. Jeho maliari cerpali z dedicstva velkych Benatcanov 16. storocia (Tizian, Tintoretto, Veronese), casto len rozvijali a variovali ich styl v duchu a nazore neskoreho manierizmu. K viacerym benatskym prudom patri i tzv. “neo-veroneseovska” skola, ktora nadvazovala na odkaz Paola Veroneseho efektnostou kompozicie, bohatstvom antikizujucej architektury, virtuozitou, prepychom honosnych odevov. Do skupiny patrili viaceri maliari cinni v druhej polovici 17. storocia, napr. G. Pellegrini, V. Lefevre, F. Cervelli, G. Colli, F. Gherardi a ini. Domnievame sa, ze prave medzi nimi treba hladat i autora bratislavskeho diela.

Na zaklade viacerych stylovych i kompozicnych podobnosti, ale aj zhodneho typu postav, zaluby v narativnom rozpravani pribehu a dekorativneho vyznenia celku predpokladame, ze by autormi nasho diela mohla byt maliarska dvojica Giovanni Coli (1636-1681) a Filippo Gherardi (1643-1704). Hoci ide o dvoch umelcov, pracovali vzdy spolu a nie je mozne rozlisit ich osobny styl, co dokladaju aj vyroky ich sucasnikov. Obaja pochadzali z Luccy, ucili sa spolocne v dielni P. Paoliniho, neskor si vzdelanie doplnili u Pietra da Cortonu, studovali diela Tiziana a Veroneseho. Po kratkom pobyte v Rime ich pozvali do Benatok, kde v rokoch 1663-1669 pracovali pre klastor S. Giorgo Maggiore, ale aj pre dalsie benatske kostoly. V roku 1669 sa vratili spat do Rima a usadili sa tu, hoci dostali viacere pozvania na europske dvory, medziinym aj do Prahy. Prave diela ich benatskeho pobytu, predovsetkym malby pre klastornu kniznicu, ale napriklad aj kompozicia Ester pred Ahasverom dokladaju, ze nas obraz mohol vzniknut v tomto obdobi, a sice v rokoch 1663-69. Je vsak mozne, ze na kompozicii v tomto case sice zacali pracovat, ale ze ju dokoncili ovela neskor, pretoze RTG snimky z restaurovania obrazu dokladaju rozdiely v malovani medzi spodnou a vrchnou vrstvou. Kazdopadne, po zrestaurovani sa ukazalo, ze obraz svojimi vytvarnymi kvalitami patri k najvyznamnejsim dielam kolekcie benatskeho maliarstva Slovenskej narodnej galerie a na zaklade zistenych skutocnosti si ho pod nazvom Dcery krala Lykomeda mozete pozriet v stalej expozicii na Zvolenskom zamku.
IVAN RUSINA