Veľký počet rukopisov a dokumentov používa ako nosný materiál pergamen. Pergamen sa považuje za podobný materiál ako papier, ale s vyššou trvanlivosťou ale aj napriek tomu vykazuje za určitých podmienok charakteristické poškodenia, ktoré spôsobujú rôzne parametre prostredia (svetlo, vlhkosť, prach, plyny). Problémy súvisiace s poškodením pergamenu vplyvom znečisteného ovzdušia nie sú nové ( v 17. stor. to bol prach v uhlia). Pergamen je voči usni odolnejší aj vďaka tomu, že má pevnú kolagénovú štruktúru a pri výrobe získava alkalickú rezervu (luženie vo vápenatom prostredí a povrchová úprava kriedou). Táto rezerva ochraňuje pergamen pred kyslosťou.
Faktory, ktoré ovplyvňujú starnutie: 1.) faktory chemického a fyzikálneho starnutia
2.) faktory mikrobiologického starnutia
3.) faktory mechanického starnutia

Chemické a fyzikálne starnutie – je základných a najväčším problémom archívov. Do týchto faktorov zahrňujeme vplyvy svetla, vlhkosti, tepla, ozónu a prachu. Tieto faktory sa navzájom ovplyvňujú a urýchľujú degradáciu pergamenu. Hlavne preto lebo pergamen je prístupný vonkajším vplyvom.
a)svetlo a gama žiarenie- dva aspekty svetla
1.) vplyv svetla na hmotu pergamen
2.) vplyv svetla na písmo (farbu)
Slnečné lúče sa skladajú z ultrafialového UV, viditeľného VIS a infračerveného IR žiarenia. Na starnutí má „zásluhu“ UV žiarenie. Pôsobením tohto žiarenia má za dôsledok porušenie makromolekúl (fotolýza). Ak toto žiarenie ešte reaguje aj s vodou dochádza k fotooxidácii. Vzniká buď oxid siričitý alebo oxid dusičný. Na sterilizáciu sa zase využíva gama žiarenie.

Relatívna vlhkosť – pergamen je hygroskopická látka, ktorá bobtná alebo sa naopak zmršťuje. To spôsobuje voda, ktorá sa dostane medzi vlákna kolagénu. Pri kolísavej vlhkosti okolia sa pergamen zvlní. Ideálna vlhkosť vzduchu v priestoroch kde sa pergamen nachádza je 55% – 60%. Ak sa pergamen dostane do nových podmienok, jeho vlhkosť sa tej vonkajšej vyrovná približne za tri dni.

Teplota – ideálna teplota pre skladovanie pergamenu je 5° až 15°C. Výstavná teplota je však 16°- 22°C. Tieto tepelné zmeny ovplyvňujú charakter pergamenu. Aj pri väčšom zvyšovaní teploty je pergamen odolný dovtedy, pokiaľ sa tam nenachádza voda. Prvé zmeny môžeme zbadať pri teplote 58°C. Záleží na veku pergamenu. Na tomto základe sa zisťuje približný vek pergamenu (staršie pergameny majú nižší bod zmrštenia).

Znečistené ovzdušie – pergameny sú citlivé aj na znečistené ovzdušie. Škodiť mu môžu dva faktory: a) pevné častice (uhoľný prach)
b) aerosoly, plyny

Mikrobiologické a biologické príčiny degradácie pergamenu

Napadnutie mikroorganizmami – keďže pergamen obsahuje kolagén a elastín, polysacharidy a tuky, ktoré sú obľúbenou potravou pre rôzne mikroorganizmy, je veľmi dôležitá ochrana práve pred touto formou degradácie. Závisí od skladovacích podmienok. Pliesne poškodzujú pergamen dvomi spôsobmi: a) napadnú samostatnú štruktúru a zhoršia mechanické vlastnosti
b) pliesne obsahujú farbivá, ktoré znehodnotia povrch
Mikrobiologické napadnutie je vyvolané nevhodným skladovaním. Už pri vlhkosti vzduchu 65% začína rast pliesní a pri 75% sa stáva prostredie ideálne. Pri teplotách 10°- 40°C. Pliesňam vyhovuje mierne kyslé prostredie. Pergamen sa pred pliesňami a baktériami ochraňuje rôznymi biocídnimi látkami.

Napadnutie hmyzom – hmyz môže vážne poškodiť pergamen. Pergamen hlavne požierajú rybenky, červotoče a rôzne chrobáky. Jedinou účinnou ochranou je maximálna hygiena.

Napadnutie hlodavcami – hlodavce sú ešte horšie z toho dôvodu, že nie sú prieberčivé ako hmyz. Rovnako ako pri hmyze treba udržiavať hygienu, prípadne používať pasce.

Mechanické poškodenie pergamenu – aj pri bežnej manipulácii sa pergamen poškodzuje. To znamená, že minimálna manipulácia a vhodné klimatické podmienky sú ideálne nielen pre pergamen ale v podstate pre každú pamiatku.

Foto: Internet