Dnes 1. septembra 2009 si pripomíname 70. výročie napadnutia Poľska nemeckou armádou. Dátum, ktorý neskôr historici označili ako začiatok druhej svetovej vojny. “Existencia Poľska, obnoveného v roku 1918, dlhodobo prekážala nielen nacistickej, ale rovnako aj boľševickej mocnosti – Stalinovmu ZSSR. Rozdelenie nových mocenských sfér v Európe a súčasne likvidáciu poľského štátu si Stalin s Hitlerom dohodli v spojeneckom pakte z 23. augusta 1939,” povedal pre agentúru SITA historik Peter Jašek.

Na nemeckom útoku sa zúčastnila aj slovenská armáda v úlohe vedľajšej vojnovej strany. “SR však vojnu Poľsku oficiálne nevyhlásila (v dobovej tlači sa používal termín „vojnové položenie“). Nemci už 24. augusta 1939 avizovali slovenskej vláde, že sa chystajú zaútočiť a vyžadovali si podriadenie slovenskej armády, ako to vyplývalo z tzv. Ochrannej zmluvy (Schutzvertrag). Slováci pôvodne nemali prekročiť poľské hranice. Aby Nemci podporili argumenty pre vstup Slovenska do vojny, sľubovali upevniť jeho zahraničnopolitické postavenie potvrdením garancie voči Maďarsku,” upozornil Jašek. Rovnako malo Slovensko podľa neho získať späť obce, ktoré Poliaci zabrali skôr. “Navyše, vzájomné slovensko-poľské vzťahy boli po Mníchovskej konferencii v roku 1938 nepriaznivé. Poliaci totiž zneužili situáciu (oslabenie ČSR po Mníchove) a rovnako ako Nemci či Maďari žiadali od ČSR nové územia. Po 25 obciach v roku 1920 získali v roku 1938 ďalších 11, resp. ich časti. Ďalším faktorom protipoľských nálad bola dlhodobá náklonnosť až podpora maďarskému revizionizmu, ktorý bol vnímaný pre Slovensko ako najväčšia hrozba,” konštatoval historik.

Pri pripojení sa SR k vojne proti Poľsku tak podľa Jašeka zohralo úlohu viac faktorov: hlavnú úlohu geopolitické položenie Slovenska, podriadenosť Nemecku a tiež predchádzajúci nepriateľský postoj Poľska k Slovensku. “Účasťou vo vojne si SR upevnila postavenie v nemeckom mocenskom bloku, radikálne si ho však zhoršila voči Veľkej Británii a Francúzsku, ktoré s ňou prerušili diplomatické styky,” pripomenul Jašek.

Bojov proti Poľsku sa zúčastnila slovenská poľná armáda (krycie meno Bernolák) len okrajovo, a to v prvých dňoch vojny 1. až 5. septembra. Celé ťaženie si vyžiadalo 24 obetí. Hneď v prvých hodinách vojny armáda obsadila všetky bývalé slovenské obce a územia. Jej oddiely však dočasne postúpili aj hlbšie na územie Poľska. “Málo známym faktom je, že v odtrhnutých spišských obciach (ale aj vo viacerých etnicky ukrajinských či rusínskych obciach) boli slovenskí vojaci vítaní s nadšením. Hoci sa počas vojny medzi obyvateľstvom i vojakmi vyskytlo niekoľko prejavov nesúhlasu s politikou slovenskej vlády, vďaka rýchlemu koncu vojny a prinavráteniu odstúpeného územia väčšina obyvateľstva novú situáciu akceptovala,” dodal Jašek.