Prvé konské dostihy v Uhorsku sa konali v Mojmírovciach pri Nitre. Preteky zorganizoval v máji 1814 majiteľ tunajšieho kaštieľa Jozef Huňady. V roku 2014 bude 200. výročie tejto udalosti, Mojmírovce chystajú veľké oslavy. Spolu 13 koní pretekalo na trati dlhej 2 600 metrov. Nachádzala sa medzi Poľným Kesovom a Veľkou Dolinou v rámci chotára mestečka Urmín, ako sa vtedy Mojmírovce volali. Prvé konské dostihy v strednej Európe vyhral kôň Tajár z urmínskeho chovu, ktorého kostra je dnes uložená vo veterinárnom múzeu vo Viedni. Huňady ho kúpil v Egypte od bohatého šejka. Popularita pretekov každým rokom stúpala, na treťom ročníku sa už zúčastnilo až 40-tisíc divákov, medzi nimi aj členovia cisárskej rodiny. Dostihy preto premiestnili bližšie k cisárskemu dvoru – do Bratislavy a neskôr do Budapešti. Niekdajší chov koní v kaštieli pripomína budova žrebčína, ktorá dnes slúži ako kongresové centrum.

Kaštieľ v Mojmírovciach postavil v roku 1721 uhorský šľachtický rod Huňadyovcov. Poslední potomkovia tohto rodu opustili svoje sídlo po druhej svetovej vojne. „Kaštieľ bol v zdevastovanom stave a okrem jednej miestnosti, kde je pôvodný nábytok, sa v podstate nič nezachovalo,“ povedal pre agentúru SITA riaditeľ Kaštieľa Mojmírovce Štefan Bugár. Začiatkom 70-tych rokoch 20. storočia sa začala jeho rekonštrukcia. Dnes slúži ako hotel. Ako povedal Bugár, v minulosti bol kaštieľ plný poľovných trofejí, pretože posledný z Huňadyovcov – Ladislav bol známy ako vynikajúci strelec. Na svoju záľubu však aj doplatil. Z lode na Níle v Afrike trafil leva a keď ho išiel hľadať v domnení, že lev už niekde skonal, šelma naňho zaútočila a smrteľne ho zranila. Ladislav zomrel v roku 1927 na lodi smerom do Chartúmu v Sudáne.

Jedna z miestností v kaštieli je venovaná najznámejšiemu rodákovi z Mojmíroviec Antonovi Grasalkovičovi, ktorý sa narodil chudobným chorvátskym prisťahovalcom. Postupne sa vypracoval na radcu a dôverníka Márie Terézie. Bol známy ako veľký donátor umenia a staviteľ. Jeho drevená socha stojí v 3,5 hektárovom parku pri kaštieli. „V Gödöllő v dnešnom Maďarsku postavil druhý najväčší barokový zámok na svete, po parížskom Versailles. V samotnom Maďarsku postavil 17 kaštieľov a 27 kostolov,“ povedal Bugár. Gödöllő s veľkou obľubou navštevovala cisárovná Sissi. Na Slovensku je jeho najznámejšou stavbou prezidentský palác. Kaštieľ Mojmírovce dnes spolupracuje s kaštieľom v Gödöllő a obec Mojmírovce s maďarskou dedinou Csömör, kde Grasalkovič zomrel.

Mojmírovce lákajú turistov aj na svoje strašidlá. Nitrianska organizácia cestovného ruchu organizovala počas jesenných nedieľ pravidelné výlety z Nitry s názvom Stretnutie s mojmírovskými strašidlami. Duchárskych historiek spojených s kaštieľom je množstvo, najznámejšia je o Bielej panej. „Počas druhej svetovej vojny pobývali v mojmírovskom kaštieli 11- až 14-roční nemeckí chlapci. Títo tu vraj videli vznášať sa po chodbách Bielu pani a počuli veľmi zúfalé výkriky o pomoc, čo ich veľmi vystrašilo,“ hovorí Bugár. Zážitky si uchovalo v pamäti služobníctvo, ktoré ich potom odovzdávalo ďalej svojim potomkom. Podľa legendy bola Bielou paňou mladá slúžka, ktorá čakala dieťa so šľachticom, dieťa však nechcela a zobrala si život.