Práce na prvom Múzeu holokaustu na Slovensku sa blížia k záveru a múzeum slávnostne svoje brány otvorí koncom januára 2016. Rekonštrukčné práce na dvoch z piatich barakov bývalého pracovného a koncentračného tábora, ktoré boli pred časom vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, sa rozbehli začiatkom februára. Po dokončení rekonštrukcie objekty postupne skolaudujú v novembri a decembri. Prvé Múzeum holokaustu u nás slávnostne otvoria 26. januára 2016. Otvorenie múzea, ktoré bude zároveň vzdelávacím centrom o holokauste, má pripomenúť Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, 27. január, pre agentúru SITA to povedal riaditeľ Slovenského národného múzea (SNM) – Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan.

Z piatich budov niekdajšieho židovského pracovného a koncentračného tábora v Seredi sa z doteraz získaných peňazí do konca mesiaca úplne obnovia dve, prvá a piata budova. “Predpokladáme, že vďaka štátnemu rozpočtu, ktorý ráta s rozvojom múzea i pre budúci rok, by sme vedeli pokračovať a urobiť ešte štvrtý barak,” doplnil riaditeľ SNM – Múzea židovskej kultúry s tým, že na rozsah prác sa ťažko hľadajú slová. “Jednoducho to musí človek vidieť, aby vedel, čo to všetko obnáša.”

Expozícia celého Múzea holokaustu je dielom nedávno zosnulého výtvarníka, grafického dizajnéra a autora množstva expozícií slovenských galérií a múzeí, Milana Veselého. “Výtvarník Milan Veselý, ktorý expozíciu pripravoval desať rokov, ju pripravil tak, že keď v týchto dňoch odišiel, tak máme na čom stavať, z čoho vychádzať, pretože za desať rokov urobil podrobné plány a projekty,” zdôraznil Mešťan. Zároveň ho teší, že sa SNM – Múzeu židovskej kultúry podarilo pre Múzeum holokaustu získať od synov historika Ladislava Lipschera jeho archív. Lipscher, slovenský historik, ktorý za komunizmu emigroval do Švajčiarska, je autorom jedného zo základných diel o holokauste, o riešení židovskej otázky na Slovensku, knihy Židia v slovenskom štáte 1939-1945. “Považujem to za niečo mimoriadne,” zdôraznil Mešťan s tým, že cieľom nového Múzea holokaustu je poskytovať nielen klasickú statickú muzeálnu expozíciu. Múzeum má aktívne žiť. Časť z jeho priestorov sa totiž bude využívať ako medzinárodné vzdelávacie centrum o holokauste. Bude tu k dispozícii študovňa, organizovať sa budú prednášky a premietania rôznych dokumentárnych i celovečerných filmov.

V prvej a piatej budove pripravovaného Múzea holokaustu, ktoré sa otvoria verejnosti koncom januára 2016, dostane priestor história aj vzdelávanie. V prvom baraku bývalého pracovného a koncentračného tábora Židov v Seredi bude sústredená výstava venovaná stručným dejinám holokaustu, riešeniu židovskej otázky na Slovensku. V piatom baraku nájdu návštevníci dve rôzne časti. V jednej bude sídliť riaditeľstvo múzea a vzdelávacie centrum zamerané na výučbu o holokauste, bude tu napríklad i archív a knižnica. Druhá časť piateho baraku bude galériou, v ktorej dostanú priestor dočasné výstavy týkajúce sa témy holokaustu.

Veľká časť štvrtého baraku, ktorý by sa mohol, ak na to prídu do SNM zdroje, zrekonštruovať na budúci rok, má byť venovaná záchrancom Židov, známym ako Spravodliví. “Tí, ktorí zachraňovali Židov, sa stali súčasťou holokaustu,” upozornil Mešťan. Doplnil, že záchrancovia židovských spoluobčanov boli spravidla po celý život natoľko skromní, že vydávali záchranu Židov za niečo samozrejme, čo súviselo s ich náboženským, humanitným presvedčením, s ľudskosťou. V múzeu považujú za potrebné zachytiť i túto časť našich dejín. “Je treba hovoriť o tom, že napriek tomu, že sa tu odohrali zverstvá, vždy boli ľudia, ktorí boli ľuďmi a zostali ľuďmi aj v tých najťažších chvíľach, pretože v tých najťažších chvíľach, keď pomáhali si vlastne možno ani neuvedomovali, že ohrozujú nielen seba, ale celú svoju rodinu, všetkých svojich príbuzných,” povedal pre SITA riaditeľ SNM – Múzea židovskej kultúry.

Múzeum zatiaľ nevie, kedy by sa mohli zrekonštruovať zvyšné dva baraky – druhý a tretí. V budúcnosti by v nich mali byť výstavy o všetkých koncentračných táboroch, do ktorých deportovali Židov zo Slovenska a o živote Židov v pracovnom a koncentračnom tábore v Seredi. Vďaka množstvu zachovaných pracovných nástrojov z tábora sa plánuje expozícia, ktorá čo najvernejšie priblíži podmienky života a práce v tábore. Už dnes je v areáli budúceho múzea deportačný vagón, v ktorom kedysi odvážali Židov na miesta, odkiaľ nebolo návratu. Vo vagóne sú dokonca vyryté mená aj s číslom transportu deportácie Židov, doplnil Mešťan.

Projekt rekonštrukcie barakov bývalého pracovného a koncentračného tábora Židov v Seredi za takmer 2,5 milióna eur je financovaný z regionálneho operačného programu. Pripravilo ho a predložilo ministerstvo kultúry v spolupráci so SNM – Múzeom židovskej kultúry. Múzeum holokaustu sa má stať súčasťou siete SNM. K zriadeniu Múzea holokaustu v Seredi sa pri príležitosti Pamätného dňa obetiam holokaustu a rasového násilia zaviazala Vláda SR svojím uznesením ešte v roku 2009.

Pracovný tábor v Seredi vznikol z vojenských útvarov v roku 1941. V prvej fáze ho vybudovali a zriaďovali v ňom pracovné dielne. V druhej sa stal jedným z piatich centier pre organizáciu transportov Židov. Ako pracovný tábor s výrobňou v dielňach fungoval v tretej fáze. V poslednej fáze od roku 1944 do konca marca 1945 sa stal koncentračným táborom. Od roku 1942 do konca roku 1944 v ňom pracovalo približne 700 až 1 200 väzňov. Podľa historikov boli v tábore veľmi ťažké životné podmienky, väzňov bili a vraždili.