Prvý vlak do Trnavy prišiel pred 170 rokmi z Bratislavy. 1. jún 1846 sa vďaka dotiahnutiu konskej železnice do Trnavy navždy zapísal do dejín mesta. Túto výnimočnú udalosť pripomína len skromná pamätná tabuľa na stene bývalej železničnej stanice, ktorú odhalili pred dvadsiatimi rokmi, a informačná tabuľa Klubu priateľov železníc Trnavy a okolia v muzeálnej expozícii na novej železničnej stanici.

Publicista Konštantín Čulen v knihe o Trnave v prvej polovici minulého storočia napísal, že mesto bolo na príchod prvého vlaku slávnostne vyzdobené. “Pred stanicou bola postavená ovenčená vysoká slávobrána, družičky, banderia a veľké zástupy ľudí zo široka-ďaleka sa prišli pozrieť na túto historickú chvíľu,“ priblížil veľkú udalosť Čulen. Väčšina ľudí v tom období o železnici veľa nevedela a vlak na vlastné oči nikdy nevidela. Okrem očakávania zvedavcov pritiahli aj zvesti o možných hrozbách, ktoré mohla železničná trať do Trnavy priniesť. Mestské zastupiteľstvo slobodného kráľovského mesta Modra napríklad pôvodne odmietlo železnicu z obavy, že podporuje nemravnosť. Cesta z Bratislavy do Trnavy konskou železnicou trvala zhruba 2,5 hodiny.

Železničnú trať z Bratislavy do Trnavy od roku 1838 stavala akciová spoločnosť, ktorú založili veľkostatkári, s financovaním im pomohol viedenský bankár Rotschild. Už v septembri 1840 bol slávnostne otvorený prvý úsek medzi Bratislavou a Svätým Jurom. V júni 1846 bol dokončený úsek do Trnavy a do konca roka aj do Serede. Aj keď konská železnica bola krokom vpred pri preprave ľudí aj tovaru, jej prevádzkovateľ zápasil s ekonomickými problémami. Pôvodná akciová spoločnosť trať v roku 1872 predala. Nový majiteľ ju prerobil pre premávku v tom čase moderných parných vlakov.