Mínusové teploty už ukončili tohtoročného reštaurátorské a rekonštrukčné práce na hrade v Starej Ľubovni. Ich výsledkom má byť sprístupnenie celého gotického paláca, predovšetkým jeho najhodnotnejších častí, ktorými sú gotické pivnice pod ním. Tie verejnosť uvidí po prvýkrát. „Stavebné aktivity sú v tomto roku už zastavené, počasie nám neumožňuje pokračovať v nich. Stavebné materiály či hmoty, ktoré sú pri prácach používané, si totiž vyžadujú plusové teploty, a my ich tu už mávame pravidelne mínusové,“ povedal pre agentúru SITA Jozef Balužinský, správca hradu Ľubovňa. V prácach, ktoré sa podľa jeho slov týkajú z hľadiska stavebno-vývojového veľmi vzácnej stavebnej časti hradu, a to najstaršej, sa bude pokračovať až v budúcom roku.

Gotické pivnice budú podľa Balužinského v rámci expozícií hradu Ľubovňa veľkým prínosom. „Súčasťou hradu sú takmer od jeho počiatkov. Aj prvé historické datovania spomínajú pivnicu. Hoci gotický palác prešiel rôznymi prestavbami, pivnice ostávali stále rovnaké. V priebehu histórie sa menili len nadzemné podlažia,“ povedal. Samotný gotický palác je súčasťou hradu zhruba od 14. storočia, spomedzi ostatných častí hradu vyčnieva. „Hrad bol vybudovaný z lokálnych materiálov, ktoré boli bežne dostupné, išlo prevažne o pieskovec. V prípade gotického paláca je skladba materiálov o niečo iná, prevažne svieti na paláci biely vápenec, čo nám potvrdili aj pamiatkari i výskumníci. Pri budovaní gotických pivníc totiž lámali hradné bralo, ktoré má práve takúto bielu farbu. Kameň z neho následne použili na dostavbu gotického paláca,“ vysvetlil správca hradu.

Voľným okom si však návštevníci väčšinou neuvedomia, že sa nachádzajú práve v paláci. „Žiaľ, rokmi, hlavne po 18. storočí, už hrad začínal upadať, stratil svoju pozíciu a nebolo možné ho udržiavať. Výsledkom toho bolo to, že sa začal postupne rozpadať. Najväčšiu ujmu zaznamenal práve gotický palác, hoci predstavuje najvzácnejšiu architektonickú pamiatku. Predchodcom v minulých storočiach spadla južná stena paláca a postupne začal chátrať. Ostala len severná stena, ktorá nám pripomína, aký majestátny gotický palác bol,“ opísal postupné chátranie pamiatky Balužinský. Väčšina návštevníkov si tak často myslí, že sa stále nachádza na nádvorí hradu, hoci v skutočnosti ide o vnútro paláca. „Zadnú stenu nevnímajú, až naznačenie stavebných prvkov ich upozorní na to, že stoja priamo uprostred paláca,“ dodal správca. Práve tento palác bol však v časoch svojej slávy miestom stretávania kráľov a významných osobností. „V tomto paláci tiež došlo k dohovoru, ktorý prechádzal podpísaniu zálohovej listiny, ktorá okrem 16 spišských miest začlenila aj hrad Ľubovňa na 360 rokov do takzvaného spišského zálohu,“ pripomenul Balužinský.

Ľubovnianskemu múzeu, pod ktoré hrad spadá, sa podarilo v tomto roku získať deväťtisíc eur na vytvorenie prípravnej projektovej dokumentácie na obnovu gotického paláca z grantového systému Ministerstva kultúry SR. Zachrániť sa snažia pivnice predovšetkým pred vodou, ktorá do nich zateká a spôsobuje veľké škody. „Vzhľadom na jedinečnosť stavby sme pri príprave projektovej dokumentácie použili jednu z najmodernejších technológií merania na Slovensku, ide o fotogrametriu. V rámci nej sa trojrozmerným skenom meria múr, čo umožňuje dopĺňať jeho hmotu, prípadne kontrolovať jej úbytok. Takto máme zoskenovaný celý gotický palác a práve to nám umožňuje presne dopĺňať stavebné hmoty podľa potreby,“ pripomenul správca hradu.