V. Truhlica s arabeskovou intarziou, Levoča (?), 1. polovica 17. stor., v. 87, š.160, hl. 77
cm, Historické múzeum, Bratislava – Hrad, inv.č. UH 2320A

Väčšie rozmery truhlice V. v porovnaní s cechovou truhličkou IV., poskytli rozsiahlejší priestor pre uplatnenie intarzie. Okrem stredného oblúka, plôch medzi pilastrami, veka a bočných stien truhlice, sa intarzovaná výzdoba dostala aj do soklovej časti a na vlysy nesené pilastrami. Práve v týchto plochách rozvíja aj štylizované motívy zvierat rozložené voľne medzi rastlinnými úponkami bez symetrického usporiadania uplatneného v ostatných plochách. Zvláštnu podobu dodávajú zvieracie figúry najmä výzdobe vlysov nad pilastrami, ktoré bývali prevažne zdobené prísne symetrickou abstraktnou alebo rastlinnou ornamentikou, ktorú bolo možné ľahšie prispôsobiť pozdĺžnej forme vlysu. Charakter týchto figurálnych zobrazení je takmer totožný s výzdobou veka cechovej truhlice IV. (obr. IVa). Čierne obrysové figúry jeleňa a psa sú harmonicky včlenené medzi rastlinné úponky, no zobrazujú nepochybne dramatický výjav lovu (na vlyse pes naháňajúci jeleňa, na sokli utekajúci jeleň a pes, zrejme pripravujúci sa ku skoku). Tento námet

²⁶ Windisch-Graetz, F.: c.d., s. 181.

vedie aj k oveľa živšiemu stvárneniu pohybu zvieracích tiel v porovnaní so zobrazením na cechovej truhlici IV., kde vzťah medzi dvojicou figúr nie je zrejmý. Intarzované obrazy na dvoch bočných poliach sokla sú identické. Rovnaké sú aj obrazy na oboch vlysoch pod vekom truhlice, tieto sú však zrkadlovo obrátené. Motívy zvierat sa ako súčasť dekorácie slovenských renesančných truhlíc uplatňovali v porovnaní s rastlinnými formami pomerne zriedkavo, rovnako v technike intarzie ako aj pri iných spôsoboch výzdoby. Cechová truhlica IV. z Národného múzea v Budapešti a truhlica V. z Historického múzea na Bratislavskom hrade tak dokladajú tieto málo rozšírené dekoratívne motívy. Charakter intarzií oboch truhlíc, nielen vo figurálnych formách, ale aj v rastlinnej ornamentike je natoľko podobný, že ich môžeme s veľkou pravdepodobnosťou označiť ako práce tej istej dielne, prípadne autora. K takémuto uzáveru prispieva veľkou mierou aj takmer identické členenie čelných dosiek, i keď v prípade truhlice V. nadobúda plošnejší charakter. Na základe predchádzajúcich úvah o pôvode vzniku malej truhličky IV., môžeme aj truhlicu V. považovať za spišskú, azda levočskú prácu a datovať jej vznik prvou polovicou 17. storočia. Tomuto obdobiu zodpovedá ornamentálna výzdoba i celkové architektonické členenie truhlice. Pôvod truhlice v tvorbe levočských stolárov potvrdzuje aj rezbársky zdobená truhlica XIX. z Levoče, ktorej výzdoba i architektonické členenie uplatňuje identické motívy a jej východiskom boli zrejme intarzované práce. Hoci rovnako pochádza z prvej polovice 17. storočia, je pravdepodobné, že vznikla neskôr ako obe truhlice zdobené intarziou. Levoča patrila spolu s Kežmarkom k najvýznamnejším spišským mestám, medzi ktorými vládla istá rivalita v snahe o vedúce postavenie na Spiši. Levoči bol štatút stolárskeho cechu udelený v roku 1600²⁷. Obe truhlice, truhlica V. z Historického múzea na Bratislavskom hrade i cechová truhlička IV. môžu teda pochádzať z tvorby levočských majstrov prvej polovice, prípadne začiatku 17. storočia. Otázne je, či nemohla byť truhlica V. motiváciou pre objednávku na vyhotovenie cechovej truhlice

IV. v rovnakej dielni, čo by znamenalo jej skoršie datovanie. Mohla ňou byť ale aj iná podobná a dnes pravdepodobne nazachovaná práca tejto dielne, či predloha sprostredkovaná z cudziny. Vzájomný vzťah medzi oboma truhlicami je však nepopierateľný. Podobne je to aj v prípade nasledujúcej dvojice truhlíc z Gemera, ktoré predstavujú mierne odlišnú podobu tohoto výzdobného typu, prinášajú nové, zrejme neskoršie prvky, no vzájomná súvislosť medzi nimi je očividná a zrejmý je aj vzťah k prvej dvojici truhlíc. Spoločné znaky vyššie uvedených spišských a zrejme

²⁷ Hajko, V. a kol.: Encyklopédia Slovenska, zv. III. Bratislava 1979, s. 350.

neskorších gemerských prác, môžu viesť aj k úvahe o vzniku prvej dvojice truhlíc, alebo aspoň jednej z nich v regióne Gemera.

Vzhľadom na množstvo spoločných znakov podieľajúcich sa na celkovom mimoriadne blízkom charaktere druhej dvojice truhlíc tejto skupiny, je pravdepodobné, že pochádzajú z rovnakej oblasti a vznikli približne v tom istom období. Prvú z truhlíc (Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 30/1916) označuje zhodne ako gemerskú Güntherová-Mayerová²⁸ i Kovalovszki²⁹ a hoci pôvod truhlice hlbšie nezdôvodňujú, ani jedna z autoriek stanovenú provenienciu nijako nespochybňuje. I druhá truhlica (Múzeum Bojnice, inv.č. N-46) pochádza podľa odborníkov bojnického múzea³⁰ z tejto oblasti, no v archívnych záznamoch múzea sa Gemer ako lokalita vzniku truhlice neuvádza. V jej evidenčnom liste je poznačený iba údaj, že bola zakúpená od súkromného majiteľa z Rimavskej Soboty. Tento fakt teóriu o gemerskom pôvode truhlice síce do istej miery podporuje, avšak pravdepodobne môže byť truhlica považovaná za gemerskú len na základe porovnania s prvou uvedenou prácou, ktorá je v literatúre takto častejšie prezentovaná.

Gemerská truhlica VI. (obr. VI) z Národného múzea v Budapešti (inv.č. 30/1916) vznikla podľa Kovalovszkej i Güntherovej-Mayerovej³¹ v prvej polovici 17. storočia. Truhlica uplatňuje množstvo členiacich prvkov truhlice V. z Historického múzea na Bratislavskom hrade a obe tak nadobúdajú takmer identickú výstavbu čelnej dosky. Zachováva rámovanie bočných polí dvojicou pilastrov a strednú časť akcentovanú veľkou arkádou, vyplnenú tmavou, symetricky rozloženou ornamentálnou intarziou na svetlom pozadí. Pilastre rámuje jemná intarzia šachovnicovo sa striedajúcich pásikov, ktorá na rozdiel od truhlice V. samotný šachovnicový motív neuplatňuje a obieha pilastre po celom ich obvode, nielen vo vertikálnom smere. Soklová časť odráža členenie štvoricou pilastrov, i keď je nižšia, bez intarzovanej výzdoby a jednotlivé polia sokla nadobúdajú odlišné proporcie. Orámovanie svetlých polí širokým a úzkym tmavým pásom je motív známy už z cechovej truhlice IV., avšak na gemerskej truhlici VI. sa výraznejšie uplatnil iba

²⁸ Güntherová-Mayerová, A: c.d., s. 1009.
²⁹ Je nepravdepodobné, že autorka iba prevzala údaj od Güntherovej-Mayerovej, keďže v iných
prípadoch sa ich tvrdenia rozchádzajú, napríklad pri určení proveniencie cechovej truhlice
IV.Kovalovszki, J.: Gothics and renaissance furniture, Budapest 1980, s.32.
³⁰ Informáciu osobne poskytla v Múzeu Bojnice Malečková, neuviedla však zdroj. Malečková, 2003.
³¹ Güntherová-Mayerová posúva jej vznik už na začiatok 17. storočia. Güntherová-Mayerová, A.: c.d.,

s. 1009.

v soklovej časti. Členenie veka dvoma kazetami a kazety na bočných stenách truhlice s kovovými držadlami možno takisto zaradiť medzi spoločné znaky celej skupiny truhlíc, sú však zároveň všeobecne rozšíreným spôsobom výzdoby veka a bočných stien.

Významným rozdielom medzi výzdobou truhlice VI. a predchádzajúcej dvojice truhlíc je snaha o zapĺňanie všetkých väčších plôch rôznymi formami dekorácie. Skôr uvedené, pravdepodobne z Levoče pochádzajúce práce (truhlica IV. a V.) nechávajú vyznieť aj čisté plochy pilastrov, či okolia stredného oblúka. Z tohoto hľadiska je prvému okruhu bližšia gemerská truhlica VII. z Múzea Bojnice s členiacimi pilastrami a výplňami v strednom poli, ktorých dekorácia je obmedzená iba na prirodzený, dekoratívny charakter škvrnitého jaseňového dreva.

Obe gemerské truhlice sú však obohatené o veľmi výrazný prvok, rozšírený

VI. Truhlica s maureskovou intarziou, Gemer, 1. polovica 17. stor., v. 77, š. 164, hl. 72 cm, Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 30/1916

aj v ďalších prácach. Je ním motív kvádrovania okolo arkády so zvýrazneným hlavným klenákom a rímsovito formovanými hlavicami, ktoré samotný oblúk nesú. Tento motív sa často objavuje na truhliciach spišskej proveniencie (truhlice VIII., XIV., XXIII.), no nachádzame ho napríklad aj na strednom Slovensku, konkrétne sa kvádrovanie okolo arkád uplatnilo aj vo výzdobe päťmiestneho stalla z banskobystrického katolíckeho kostola v miestnej časti Jakub³². Stallum pochádza z prelomu 16. a 17. storočia. Päť polí jeho operadlovej časti členia maľované bosované arkády v edikulách, vytvorené čiernou farbou a rámované červenohnedou. Tento motív sa na oboch gemerských truhliciach opakuje i v bočných poliach, ktoré v predchádzajúcej dvojici truhlíc naopak zdôrazňujú pravouhlý tvar vymedzený vertikálne pilastrami a horizontálne krátkymi úsekmi vlysov alebo pozdĺžnych výplní medzi hlavicami pilastrov a v ich dolnej časti. Gemerské truhlice síce neopakujú vystupujúce vlysy nad pilastrami, ani profiláciu veka kopírujúcu ich obrys, no pilastre i výplne medzi nimi zachovávajú. Napriek tomu je pravouhlá forma bočných polí potlačená vsadenými motívmi arkád.

Výrazný rozdiel medzi levočskými truhlicami IV. a V. a gemerskými prácami je aj v ornamentálnych motívoch intarzií. Jemnosť výzdoby a hustá kresba rozvilín sa stráca a ornament nadobúda štylizovanejšie formy mauresky. Maureskový ornament má islamský pôvod³³ a vyznačuje sa vylúčením figurálnych motívov a dôsledným uplatňovaním plošných štylizovaných rastlinných foriem. V renesancii boli podobné motívy šírené grafickými predlohami po celej Európe a na Slovensko zrejme prichádzali z oblasti južného Nemecka prostredníctvom predlôh Petra Flötnera (obr. 15)³⁴. Flötner pôsobil v Norimbergu v druhej štvrtine 16. storočia³⁵ a okolo polovice 16. storočia jeho práce výrazne vplývali nielen na nemeckú nábytkovú tvorbu, ale i na výzdobu nábytku vytváraného v okolitých krajinách³⁶. Vplyv jeho prác sa na Slovensku prejavil veľmi skoro, už v 16. storočí v rezbárskej výzdobe kežmarskej truhlice XVIII. z Národného múzea v Budapešti.

Maureskový ornament sa však v intarzovaných slovenských prácach objavuje až v 17. storočí a podstatne sa líši od štylizovaných rastlinných motívov prvej polovice 16. storočia, ktoré majú podobu hviezdic, či štvorlistov geometrických foriem, ako to ukazujú príklady kežmarskej tvorby tohoto obdobia (truhlice I. a II.). I keď sa geometrické motívy spájajú predovšetkým s počiatkami vývoja intarzie v prvej polovici 16. storočia, gemerská truhlica VI. a podobne aj levočská truhlica V. uplatňujú i výzdobné prvky pásikov a šachovníc (napríklad v rámovaní pilastrov) a sú dokladom ich pretrvávania v neskoršom vývoji.

³² Stallum je Pamiatkovým Úradom v Bratislave evidované pod č. ÚZKP. 2015. Archív Pamiatkového
Úradu, Bratislava.
³³ Blažíček, J., Kropáček, J.: Slovník pojmů z dějin umění. Praha 1991, s. 126-127.
³⁴ Zobrazenie Flötnerovej predlohy s ornamentom mauresky uvádza Hirth. Hirth, G.: Der Formen
Schatz. Leipzig-München, b.r.
³⁵ V Norimbergu sa usadil v roku 1523 a zomrel v roku 1546. Kreisel, H.: c.d., s. 65-66.

Truhlica VII. (obr. VII) z Múzea Bojnice (inv.č. N 46) má vo všetkých troch oblúkových poliach tmavé štylizované rastlinné intarzie, iba v horizontálnych vlysoch rámujúcich bočné oblúky sa uplatnili zriedkavejšie svetlé na tmavom pozadí. Podobne je vyzdobený aj pás pod stredným oblúkom, ktorý v predchádzajúcich prípadoch dosadá priamo na rímsu oddeľujúcu sokel. Odlišné riešenie môže byť dôsledkom výstavby truhlice bez sokla, keďže táto dosadá na sústružené nohy vo forme sploštenej gule, ktoré však mohli byť vytvorené i sekundárne. Prísna symetria ornamentálnych intarzií je v strednom oblúku mierne potlačená symetrickým usporiadaním motívov aj po stranách strednej osi oblúka. Aj tu sa presadil spôsob rámovania pásmi okolo nezdobených svetlých polí, tentokrát v ohraničení pilastrov. Ich výzdoba spočíva iba v dekoratívnej kresbe jaseňového dreva. Podľa záznamov archívu múzea, truhlica vznikla v druhej polovici 17. storočia, avšak súvislosť s predchádzajúcimi truhlicami umožňuje datovanie už prvou polovicou tohoto storočia.

VII. Truhlica s maureskovou intarziou, Gemer, 1. polovica 17. stor., v. 77,5, š. 162, hl. 70 cm, Múzeum Bojnice, inv.č. N 46

Pôvod vyššie uvedenej dvojice truhlíc v oblasti Gemera nemožno na základe doterajších poznatkov celkom jednoznačne objasniť. Na Gemeri síce nastal v 17. storočí výraznejší rozvoj umeleckých remesiel, týkal sa však najmä odvetví, ktoré

³⁶ Flötnerov vplyv pretrváva dlho po jeho smrti, napríklad aj v prácach Majstra H.S., pôsobiaceho v oblasti Bodamského jazera. Kreisel, H.: c.d., s. 71.

súviseli s ťažbou železnej rudy (mečiarstvo, kováčstvo)³⁷. Stolárske dielne alebo mená stolárskych majstrov nepoznáme, no nábytok je tu početne doložený predovšetkým sakrálnymi typmi kostolných lavíc s kvetinovými maľovanými motívmi. Výskyt dvoch intarzovaných truhlíc v tejto oblasti by mohol súvisieť s pôsobením spišských miest a ich nábytkovej tvorby rozvíjajúcej techniku intarzie už od záveru

15. storočia. Možná je však i súvislosť s tvorbou stredoslovenských banských miest, na ktorú poukazuje spomínané stallum z Banskej Bystrice. Napokon Gemer geograficky situovaný medzi tieto dva mimoriadne rozvinuté regióny Slovenska, bol zrejme vystavený pôsobeniu oboch oblastí – stredoslovenských banských miest i Spiša.

Rastlinné motívy zdobiace truhlice analyzované na predchádzajúcich stranách, sa vyznačujú štylizovanými formami arabeskového alebo maureskového ornamentu. Nasledujúce práce zdobia rastlinné motívy s realistickejším zobrazením kvetov, resp. kvetinových kytíc vo vázach. Podobné motívy sa objavujú aj na iných typoch nábytku, najčastejšie na maľovaných kostolných laviciach. Narastajúci realizmus rastlinných prvkov bol zjavnou tendenciou celkového vývoja týchto dekoratívnych motívov. Prejavoval sa nielen vo výzdobe intarzovaných a maľovaných prác, ale ako ukazujú tiež príklady rezbársky dekorovaných truhlíc, i na takto zdobených typoch nábytku.

Realistickejšie zobrazenie kvetinových motívov bolo zrejme i slovenskému prostrediu bližšie, než cudzie prvky štylizovanej arabesky, či mauresky. Avšak ani tieto kytice kvetov nemožno chápať ako špecificky slovenské, pretože podobné formy sa objavujú aj v iných krajinách, napríklad v Nemecku už po polovici 16. storočia.

Spišská práca, truhlica VIII. (obr. VIII), umiestnená v zbierkach Múzea Spiša v Markušovciach (inv.č. 424/69) pochádzajúca z Hodkoviec³⁸, typovo vychádza zo skupiny spišských (truhlice IV. a V.) a gemerských truhlíc (truhlice VI. a VII.), no nemožno ju priamo spájať s celou skupinou. Je značne vzdialená práve spišskému okruhu truhlíc, hoci je zrejmá jej súvislosť s dvojicou gemerských prác, najmä s truhlicou VI. z Národného múzea v Budapešti. Rovnako ju členia štyri pilastre s ornamentálnou intarziou na tri polia s kvádrovanými arkádami a dokonca aj stredné pole ohraničujú pásy s prvkami geometrickej výzdoby. V oblúkoch bočných

³⁷ Hajko, V. a kol.: c.d., zv. II., s. 146.

polí sa však už uplatnili motívy rastlinných intarzií príbuzné výzdobe gemerskej truhlice VII. z Múzea Bojnice. Odlišným spôsobom, avšak uplatňovaným často na iných typoch slovenských truhlíc, je poňatý sokel, rozdelený do troch častí, z ktorých strednú tvorí dekoratívne vyrezávaná doska. Tento typ sokla sa častejšie objavuje na rezbársky zdobených truhliciach, čo však nemožno zovšeobecňovať. Novinkou a zároveň príznakom neskoršieho datovania je dvojica nahor sa rozširujúcich pilastrov rámujúcich stredný oblúk. Vzájomné porovnanie renesančných a barokových truhlíc poukazuje na uplatňovanie tohoto typu pilastrov v neskororenesančných prácach, ktoré už prijímali aj prvky nastupujúceho baroka. Nahor sa rozširujúce pilastre patria k obľúbeným motívom, často sa vyskytujúcim napríklad aj v type barokových cechových truhlíc (obr. 16, 17)³⁹, ale aj v skorších renesančných prácach, akou je napríklad stallum z Kremnice (obr. 11).

Spišská truhlica VIII. je ale predovšetkým zaujímavá z hľadiska intarzovanej

VIII. Truhlica intarzovaná, s motívmi kvetov, Spiš, 2. polovica 17. storočia, v. 80, š. 170, hl. 78 cm, Múzeum Spiša, Markušovce, inv.č. 424/69

výzdoby stredného oblúka, kde prináša na rozdiel od predchádzajúcej skupiny truhlíc so silne štylizovanými rastlinnými intarziami realistickejšie stvárnené motívy kvetov. Tento typ kvetinovej výzdoby je pre slovenský nábytok charakteristický najmä v maľovanej podobe a rozšírený predovšetkým v type kostolných lavíc. V technike intarzie má podobný charakter výzdoba bližšie neurčenej skrine z Historického múzea na Bratislavskom hrade (obr. 18). Veľká dvojdverová skriňa

³⁸ Hodkovce sú ako lokalita pôvodu uvedené v evidenčnom liste truhlice. Archív Múzea Spiša, Markušovce.

členená štyrmi štvorcovými výplňami s intarzovanou výzdobou, nesie podobné motívy v dvoch horných poliach. Spôsobom členenia i výzdoby patrí k typu skriní rozšírených najmä v nemeckom prostredí. Pre porovnanie uvádzam intarzovanú skriňu z Kolína (obr. 19) z roku 1587⁴⁰. Tu sa vázy s kvetmi dostali do dvojice spodných polí. Horné polia zdobia intarzované dekoratívne obrazce tvorené kombináciou štylizovaných rastlinných foriem, symetrické podľa vertikálnej i horizontálnej osi. Podobný motív nachádzame na dvoch dolných poliach skrine z Historického múzea na Bratislavskom hrade, ale tiež na rôznych typoch nábytku nemeckej proveniencie (skrine, truhlice)⁴¹. Na slovenských prácach sa však neobjavuje, na rozdiel od obľúbených kvetinových kytíc. Motív kytice kvetov vo váze bol mimoriadne rozšíreným spôsobom výzdoby pravouhlých výplní skríň, či oblúkov členiacich truhlice nielen v Nemecku, množstvo prác pochádzajúcich zo Švajčiarska, Rakúska a aj veľa uhorských nábytkov uplatňuje tento typ výzdoby nadobúdajúc mnoho podôb počnúc jemnou arabeskovou ornamentikou štylizovaných rozvilín zapĺňajúcich plochu hustou kresbou línií, až po veľké realisticky stvárnené listy a kvety tvoriace inak neprirodzene symetricky usporiadané kytice.

Ako už bolo uvedené, na Slovensku sú naturalistické kvetinové motívy rozšírené skôr v zľudovenej maľovanej podobe. Príkladom takejto výzdoby sú kostolné lavice zo 17. storočia pochádzajúce z Liptova (Liptovská Mara, Vyšná Boca, Smrečany), Turca (Jazernica), Gemera (Kyjatice, Štítnik), Pričom na východnom Slovensku boli rozšírené všeobecne (Bardejov, Prešov, Malá Tŕňa)⁴².

Maľované kvetinové motívy zdobia aj ďalšiu truhlicu spišskej proveniencie (truhlica XIV.), ktorú na základe použitých motívov možno priradiť k predchádzajúcim intarzovaným prácam, hoci z hľadiska výzdobnej techniky patrí medzi maľované truhlice. Truhlica XIV. pochádza z kostola sv. Mikuláša z Oľšavice a predstavuje redukovanú podobu typu výzdoby uplatnenej na gemerských truhliciach

VI. a VII. (kvádrovanie oblúkov) a na spišskej truhlici VIII. (kvádrovanie, kvetinové motívy). Truhlica XIV. z Oľšavice je členená maľovanými architektonickými prvkami. Tri jednoduché lišty rámujú dve rovnako zdobené polia s bosovanými arkádami,

³⁹ Cechové truhlice z Mestského múzea v Bratislave uvádza Güntherová-Mayerová. Güntherová–
Mayerová, A.: c.d., s. 1018-1020.
⁴⁰ Mnoho podobných skriní pochádzajúcich z Nemecka uvádza Kreisel v obrazovej prílohe. Kreisel,
H.: c.d., obr. 339.
⁴¹ Uplatňovanie tohoto motívu vo výzdobe truhlíc dokladá napríklad kolínska truhlica z roku 1590
(Krajinské múzeum Joanneum, Graz) s podobnou výzdobou v dvoch poliach čelnej dosky. Kreisel,
H.: c.d., obr. č. 340.

ktoré vypĺňajú dnes už značne poškodené kvetinové maľované motívy, blízke výzdobe slovenských maľovaných kostolných lavíc. Dokladom značného rozšírenia a obľuby tohoto typu výzdoby je aj truhlica XIV. z Oľšavice, predstavujúca zľudovenú podobu motívov šírených intarziou zdobenými prácami. Zároveň je priamym potvrdením predpokladu, že tento typ maľovanej výzdoby má pôvod v intarzovaných prácach. Truhlica zrejme vznikla podobne ako väčšina maľovaných kostolných lavíc, až po polovici 17. storočia.

IX. Truhlica intarzovaná, s motívmi kvetov, východné Slovensko (?), koniec 17. stor., v.
59, š. 120, hl. 66 cm, Múzeum Betliar, inv.č. N 20

Príkladom uplatnenia intarzie s kvetinovými motívmi je aj truhlica IX. (obr. IX) z Múzea Betliar (inv.č. N 20). Predstavuje však odlišné poňatie nielen tohoto výzdobného motívu, ale aj celkového členenia čelnej dosky. To sa obmedzuje na dve vpadnuté pravouhlé polia oddelené masívnymi, nahor sa rozširujúcimi pilastrami s iónskymi hlavicami, ktoré nesú rímsu so zuborezom. Ich pätky ozvláštňujú časti hadích tiel. Drieky týchto plastických pilastrov značnej šírky zdobia maskaróny, vytvorené lupienkovou technikou. Ploché železné kovanie na strednom pilastri bolo vytvorené sekundárne. Vpadnuté polia medzi pilastrami rámuje intarzia striedajúcich sa drobných šachovníc a pásikov, prvok uplatňovaný často na slovenských truhliciach, najmä v prvej polovici 17. storočia. Vnútorná plocha oboch polí je intarzovaná motívom kvetov vo váze, doplneným o dvojicu vtáčích figúr. Medzi skôr uvedenými prácami sa zvieracie figurálne motívy uplatnili na spišských truhliciach

IV. a V., pričom na veku truhlice IV. je zobrazená aj vtáčia figúra včlenená medzi

⁴² Pozri obr. 20-25.

rastlinné rozviliny. Na rozdiel od týchto čiernych obrysových zobrazení silne štylizovaných zvieracích motívov nadobúda dvojica vtákov na truhlici IX. z Múzea Betliar realistickejšiu podobu so zreteľným kresebným i farebným odlíšením jednotlivých telesných častí (hlava, oko, zobák, krídla). Farebne oblíšené a zvýraznené sú i niektoré pierka, pričom táto skladba farebných plôšok dodáva zobrazeniu plastický charakter a stupňuje tak realistickejšie vyjadrenie vtáčích tiel. Podobne sú zobrazené i samotné kvety plastických viacfarebných foriem.

Zobrazenie kytice kvetov je veľmi vzdialené rovnakému motívu na spišskej truhlici VIII., ktorý charakterizuje lúčovité usporiadanie línií a kresba husto zapĺňajúca celé oblúkové pole. Rastlinné prvky na truhlici IX. sú rozložené prehľadnejšie, v prísnej osovej symetrii zdôraznenej líniou strednej stonky, z ktorej pravidelne vyrastajú v horizontálnom smere ohýbajúce sa vetvy zakončené realisticky poňatými kvetmi. Podobné usporiadanie kvetinových motívov má aj neskororenesančné stallum z kostola sv. Barbory v Jazernici (obr. 22), datované rokom 1652. Jeho čelnú stenu i operadlá členia pravouhlé polia zdobené maľbou s rastlinnými motívmi, blízkymi truhlici z Betliara usporiadaním i niektorými detailami v zobrazení kvetov. V oblasti stredného Slovenska boli podobne zdobené kostolné lavice rozšírené najmä na Liptove, ako to dokladajú zachované príklady zo Smrečian (obr. 21), Vyšnej Boce, či z kostola Panny Márie z Liptovskej Mary (obr. 20). Podobné príklady nájdeme ale aj na rôznych miestach východného Slovenska. Všeobecne sa jedná o maľované práce rustikalizovaných foriem, ktorých východiskom boli zrejme súdobé intarzie. Zdá sa, že aj truhlica IX. z Múzea Betliar mohla byť jedným zo zdrojov šíriacich tento typ ornamentiky v slovenskom maľovanom nábytku.

No medzi známymi slovenskými renesančnými truhlicami podobnú koncepciu výzdoby nenájdeme a veľmi atypická je aj samotná forma členiacich pilastrov. V evidenčnom liste truhlice IX. je uvedené, že práca pochádza z východného Slovenska, pravdepodobne zo záveru 17. storočia, no mohla vzniknúť i nápodobou renesančných foriem až v období 19. storočia⁴³. Avšak podobné kvetinové motívy rozšírené v 17. storočí na spomínaných kostolných laviciach túto možnosť skôr vylučujú.

Intarzovaná výzdoba truhlice X. (obr. X) z Múzea Červený Kameň (inv.č. N684) má charakter blízky výzdobe dvoch spišských truhlíc – cechovej truhlice IV.

z Národného múzea v Budapešti a truhlice V. z Historického múzea na Bratislavskom hrade. Plocha stredného oblúka je intarzovaná javorom s motívmi štylizovaných rozvilín, zvierat a maskarónov. Zvieracie telá ani maskaróny nie sú na zobrazení, ktoré poskytlo Múzeum Červený Kameň z vlastného archívu čitateľné, spomína ich však Felová v evidenčnom liste truhlice⁴⁴. V strede nad kľúčovou dierkou je umiestnený obľúbený motív plastickej okrídlenej hlavy anjela. Lišty ohraničujúce strednú časť zdobí intarzia s vegetabilnými motívmi. Bočné polia sú riešené ako edikuly s intarziou vypĺňajúcou okolie oblúka. Výzdobu bočných stien tvorí ako obyčajne vystupujúca profilovaná kazeta s intarziou rozvilín. Vzhľadom na podobnosť intarzií so spišskými truhlicami IV. a V., danú jemnou kresbou rozvilín i začleňovaním figurálnych motívov, predpokladám, že aj v tomto prípade môže ísť o spišskú prácu prvej polovice 17. storočia. Felová sa o určenie proveniencie truhlice nepokúsila, označila však obdobie jej vzniku rovnako prvou polovicou 17. storočia.

X. Truhlica s arabeskovou intarziou, Spiš (?), 1. polovica 17. storočia, v. 80, š. 169, hl. 70 cm, Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-684

43 Archív Múzea Betliar. ⁴⁴ Archív Múzea Červený Kameň.

1.1.3.