ZÁVER – Intarzia predstavovala v slovenskej nábytkovej tvorbe veľmi rozšírenú techniku výzdoby, pričom mimoriadny rozvoj dosiahla predovšetkým na Spiši. Snáď aj vďaka dostatku jaseňového dreva nezaostával tento región v prvej polovici 16. storočia za oblasťami ležiacimi bližšie k Taliansku a spišská tvorba dosiahla v tomto období osobitý vývoj v celoeurópskom meradle. Obľubu intarzie dokladá i pomerne veľa zachovaných truhlíc s takouto výzdobou, najmä v porovnaní so zachovanými maľovanými, ale aj rezbársky zdobenými prácami tohoto typu nábytku. Materiál zhromaždený predovšetkým v zbierkach slovenských múzeí, ale aj v múzeách v Budapešti, čiastočne doplnený archívom Pamiatkového Úradu v Bratislave, zahŕňa pomerne veľké množstvo intarzovaných truhlíc, ktoré boli vytvorené v priebehu 16. a 17. storočia, predstavujú rozličné výzdobné typy a umožňujú do istej miery rekonštruovať vývoj intarzie v slovenskej nábytkovej tvorbe.

K najstarším prácam zdobeným intarziou patria dvere z roku 1509 (obr. 8) a skriňa z roku 1511(obr. 9) niekdajšej radnice v Bardejove vyhotovené Johannesom Mensatorom ešte v rámci neskorogotického vývoja. Obe zdobí intarzia geometrických foriem, čiastočne pripomínajúca slamené pletivo, bohatšie rozvinutá na dverách, kde je obohatená aj o motív štylizovaných štvorlistov. Hoci ešte Vaverčáková vychádzala z predpokladov Güntherovej-Mayerovej, ktorá pripisuje intarziám východoslovenských nábytkov východiská v talianskej tvorbe⁹⁵, Windisch-Graetz upozorňuje na úzku súvislosť s južným Nemeckom už v týchto skorých spišských prácach⁹⁶. Usadzovanie Nemcov na Spiši siaha až do 12. storočia a nárast nemeckého vplyvu možno hľadať najmä v rozvíjajúcich sa obchodných vzťahoch. V prvej polovici 16. storočia je zrejme predovšetkým dôsledkom pôsobenia Fuggerovcov, pochádzajúcich z Augsburgu, na našom území. O rozhodujúcom vplyve nemeckého prostredia svedčí aj rezbársky zdobená kežmarská truhlica XVIII. pochádzajúca z rovnakého obdobia, ktorá jednoznačne vychádza z Flötnerovych predlôh a tiež je jej výzdoba čiastočne doplnená intarziou s podobnými geometrickými motívmi.

Okrem čistých geometrických foriem sa rozšírili i motívy štvorlistov a hviezdic, ktoré však boli obdobne vytvárané v geometrických, silne štylizovaných formách. Tieto geometrické prvky nadobudli široké uplatnenie na

⁹⁵ Vaverčáková, B.: c.d. Güntherová-Mayerová, A.: c.d. ⁹⁶Windisch-Graetz, F.: c.d.

východoslovenských kostolných laviciach z prvej polovice 16. storočia (obr. 3-7) i na najstarších intarzovaných truhliciach z tohoto obdobia (truhlice I. a II.). Ale už na týchto raných prácach boli rozvinuté intarzie architektonické s pohľadmi na stredoveké mestá a veže (truhlica II.). Rovnako ani ich východiská nemožno hľadať v talianskom prostredí, no dokonca ani v alpských nemeckých oblastiach, kde sa práve v tomto období, tak ako na Spiši, intarzie s architektonickými zobrazeniami iba začali rozvíjať a ich charakter je v porovnaní so slovenskými prácami podstatne odlišný. Či mohol byť vývoj na Spiši ovplyvnený podnetmi z Budínskeho dvora, ako o tom uvažuje Windisch-Graetz⁹⁷, nemožno potvrdiť, keďže z týchto prác dvorného okruhu nezostalo nič zachované. Zdá sa však, že spišskí majstri rozvíjali dané motívy celkom osobitým spôsobom.

Po polovici 16. storočia dochádza podľa Güntherovej-Mayerovej k nahrádzaniu intarzie maľbou, k celkovému úpadku intarzovaných prác a s ním i k úpadku italizujúceho smeru, ktorý vytlačil vplyv augsburskej renensancie, prenikajúcej do slovenskej tvorby v súvislosti so šírením reformácie na našom území⁹⁸. Avšak spojenie s juhonemeckým prostredím, ako bolo uvedené, možno doložiť už v prvej polovici 16. storočia a aj po tejto počiatočnej fáze rozvoja intarzie, sa intarzované práce dochovali a to v nepomerne väčšom počte. Güntherovej-Mayerovej názor teda možno akceptovať iba v tej časti, ktorá sa týka pôsobenia nemeckého prostredia na našu tvorbu a do istej miery aj v tvrdení, že intarzia bola imitovaná maľbou (truhlica XIV.), no maľba intarzované práce nevytlačila. V 17. storočí sa do popredia dostali motívy štylizovaných rozvilín, arabeskové motívy a pravdepodobne neskoršie i realistickejšie poňaté rastlinné formy. Na rozdiel od geomerických prvkov prvej polovice 16. storočia, ktoré tvorili najčastejšie výplň rámujúcich pásov, prípadne, ako na kežmarských truhliciach I. a

II. dominujúcich krížov, intarzie 17. storočia majú charakter samostatných zobrazení pokrývajúcich najmä plochy architektonicky vymedzených oblúkových, či pravouhlých polí. Naďalej sú zdobené aj geometrickými prvkami, ktoré však dominujúce motívy iba čiastočne dopĺňajú. Len ojedinele dospieva vývoj k figurálnemu zobrazeniu (truhlica XII.) alebo k zobrazeniu architektúry (truhlica XI.). Manieristické motívy, predovšetkým kvetinových váz, boli však v tomto období nielen mimoriadne rozšírené, ale aj pomerne málo obmieňané. Naviac boli opakovane začleňované do rovnakej architektonickej schémy, pričom oneskorene

⁹⁷Windisch-Graetz, F.: c.d., s. 182. ⁹⁸ Güntherová-Mayerová, A.: c.d., s. 1002.

prinášali motívy rozvinuté už v juhonemeckom a rakúskom prostredí a preto stráca tento nábytok zvláštne postavenie, ktoré môžme prisúdiť spišskej tvorbe prvej polovice 16. storočia.

Maľovaná výzdoba slovenských renesančných truhlíc je doložená iba niekoľkými príkladmi a preto je jej vývoj veľmi neisto rekonštruovateľný. Naviac všetky uvedené maľované truhlice pochádzajú pravdepodobne z druhej polovice až záveru 17. storočia.

Veľká obľuba intarzie sa prejavila prenikaním motívov rozšírených na intarzovaných prácach do výzdoby maľovaných truhlíc. Ich podoba je natoľko blízka intarzovaným predlohám, že tento spôsob maľovanej výzdoby možno označiť ako imitovanie intarzie maľbou. Pravdepodobne išlo o pomerne rozšírený typ dekorácie, avšak zachovala sa iba jediná takto zdobená práca, truhlica XIV. z Oľšavice. Architektonicky vyčlenené plochy oblúkov na jej čelnej doske zdobí obľúbený motív kvetinových váz. Pravdepodobne tvorili maľovanú výzdobu časti truhlíc plochy vypĺňané rôznymi ornamentálnymi, azda najmä rastlinnými motívmi. Okrem nich sa na truhliciach rozšírili námety figurálne, ktoré nadobudli väčšiu obľubu ako na intarzovaných truhliciach, azda aj preto, že maľba umožňovala jednoduchšie dosiahnuť realistickejšie stvárnenie figurálnych scén. Možno iba predpokladať, že medzi námetmi prevládali, podobne ako na truhlici XVI., najmä náboženské scény a zobrazenia svätcov.

Rezbársky zdobené truhlice sú v porovnaní s maľovanými zachované iba o málo početnejšie, zastúpené sú však medzi nimi práce pochádzajúce z rôznych období. Z prvej polovice 16. storočia sa zachovala iba jediná truhlica (truhlica XVIII.), ktorá rovnako ako intarzované práce svedčí o prenikaní vplyvov juhonemeckej tvorby. Podobne ako maľované truhlice i rezbársky zdobené podliehali v 17. storočí vplyvu intarzovaných typov. Preberali ich formy členenia fasád i obľúbené rastlinné ornamenty. Na rozdiel od maľovaných truhlíc, dodávala rezbárska technika takýmto prácam osobitý charakter. Rastlinné motívy zrejme postupne nadobúdali, podobne ako vo vývoji intarzie, realistickejšie formy.

Rezbárska výzdoba sa výrazne uplatnila aj na maľovaných a intarzovaných truhliciach (formy pilastrov, hlavy anjelov). Na niektorých truhliciach s maľovanými obrazmi tvorila rezba často veľmi bohatú súčasť dekorácie čelnej dosky. Vďaka jej väčšej trvácnosti v porovnaní s maľbou, zostala napríklad na truhlici XX. z Levoče dnes zachovaná iba rezbárska, no mimoriadne rozsiahla časť výzdoby. Na intarzovaných truhliciach je rezbárska výzdoba zastúpená širšie iba na truhlici XI. z kaštieľa v Topoľčiankach.

Okrem uvedených truhlíc sa vo Vihorlatskom múzeu v Humennom a v Múzeu Červený Kameň zachovali i jadnoduché typy z hrubo otesaných dosák spevnené kovovými pásmi. Kovové časti (držadlá, pánty, štítky zámkov) dotvárali i výzdobu uvádzaných typov truhlíc. Keďže kovové časti truhlíc sú výsledkom práce umeleckého kováčstva, ktoré uplatňuje vlastné techniky i formy dekorácie, neboli v práci podrobnejšie analyzované. Naviac sa často nezachovali v pôvodnom vyhotovení a bývali sekundárne nahrádzané novšími kovovými prácami.

Truhlice predstavujú nielen najpočetnejšie zastúpený typ nábytku, dokladajú aj použitie rôznych výzdobných techník a foriem dekorácie. Preto tvoria ako nábytkový typ veľmi dôležitú skupinu renesančných prác, významnú z hľadiska poznania celého vývoja renesančnej nábytkovej tvorby na Slovensku.

OBRAZOVÁ PRÍLOHA

2. Prístenná modlitebná lavica z kostola sv. Kríža v Kežmarku, signovaná Jánom a
Krištofom Langom z Kežmarku, 1544, Múzeum v Kežmarku, inv.č. 15 188

3. Stallum z kostola sv. Egídia v Bardejove,

4. Stallum z kostola sv. Egídia v Bardejove, začiatok 16. stor., Národné múzeum, Budapešť, inv.č. 86-1915 i., detail 8. Dvere radnice v Bardejove, JohannesMensator, 1509, Šarišské múzeum, Bardejov

10. Truhlica z južného Švajčiarska, 1. polovica 16. stor., Švajčiarske krajinské múzeum, Zürich

11. Stallum z hradného kostola sv. Kataríny

v Kremnici, 1620, Múzeum umeleckých remesiel,
Budapešť, inv.č. 6980

12. Skriňa, Levoča (?), polovica 17.

stor., Východoslovenské múzeum,
Košice, inv.č. F-9247

18. Skriňa, Slovensko (?), 17. stor.,

1. Cechová truhlica bratislavských holičov, 1642, Mestské _{Historické múzeum, Bratislava –} ^{múzeum, Bratislava} Hrad, inv.č. UH 8257

2. 17. Cechová truhlica bratislavských truhlárov, 1643, Mestské múzeum, Bratislava
1. Skriňa, Kolín, 1587, Múzeum

umeleckých remesiel, Frankfurt nad Mohanom

20. Kostolná lavica z kostola P. Márie z Liptovskej Mary, 17. stor., kostol z Liptovskej Mary, Pribylina, č.ÚZKP. 1397

22. Stallum z kostola sv. Barbory v Jazernici, 1652, kostol sv. Trojice, Mošovce, č.ÚZKP. 2241

23. Kostolná lavica z kostola sv. Egídia 24. Stallum z kostola ev.a.v. v Prešove, koniec 17. stor.,

v Bardejove, koniec 17. stor., kostol sv. Egídia, kostol ev.a.v., Prešov, č.ÚZKP. 2641 Bardejov, č.ÚZKP. 5342

1. Stallum z kostola ev.ref. v Malej Tŕni, 1665, kostol ev.ref., Malá Tŕňa, č.ÚZKP. 4895

2. Truhlica, východné Švajčiarsko, 1565, Múzeum Norimberg

27. Truhlica, Augsburg (?), 1576, Bavorské národné múzeum, Mníchov

30. Skriňa, Peter Flötner, 1541, Nemecké národné múzeum, Norimberg

28. Kazetové izbové dvere zo zámku

Haldenstein, Majster H.S., 1548,
Zámocké

29. Truhlica, Majster H.S.,

1551, Zámocké múzeum,
Berlín

31. Truhlica, Toskánsko,

32. Truhlica, severné Taliansko,

1. polovica 16. stor., Topoľčianky

-kaštieľ, č.ÚZKP. 10460

33. Truhlica, Toskánsko, polovica 16. stor., Múzeum

Červený Kameň, inv.č. N683

1. Truhlica, Taliansko, 2. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-685

2. Truhlica, severné Taliansko, 1. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-675

36. Truhlica, Taliansko,

1. polovica 16. stor.,

Múzeum Bojnice, inv.č. N-279

38. Truhlica, stredné Taliansko, 1. polovica 16.

stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-679 39. Truhlica, stredné Taliansko, polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-678

40. Truhlica, Toskánsko, okolo polovice

16. stor., Múzeum Bojnice, inv.č. N-14

42. Truhlica, Toskánsko, okolo polovice 16. stor., Múzeum Betliar, inv.č. N 25

41. Truhlica, Taliansko, okolo polovice 16. stor., Historické múzeum, Bratislava – Hrad, inv.č. UH 2322

43. Truhlica, Taliansko, okolo polovice 16. stor.,

Múzeum Betliar, inv.č. N 23 44. Truhlica, Siena (?), 2. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-703

45. Truhlica, Taliansko, okolo polovice

16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-113 47. Truhlica, Sicília, 1. polovica

16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-1895 48. Cassapanca, Toskánsko, koniec 15. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-902

49. Cassapanca, Toskánsko, koniec 15. stor., Múzeum

Červený Kameň, inv.č. N-901 50. Cassapanca, Toskánsko, 1. polovica 16. stor., Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-782

51. Cestovný kufor, Taliansko, 52. Truhlica, Nemecko, okolo r. 1500, Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-757

54. Truhlica, Švajčiarsko (?), 2. polovica 16. stor.,

Múzeum Červený Kameň, inv.č. N-686 55. Truhlica, Tirolsko, 2. polovica 17. stor., Múzeum Betliar, inv.č. N 18