Rešerš učebnice pevnostného staviteľstva 7: Fortifikačné vystužovacie práce v pevnosti
Siedmy oddiel:[1]
V siedmom oddiele sa Wurmb sústredil na vystužovacie práce pri stavbe pevností a na uvedenie čitateľov do problematiky novostavby pevností
Fortifikačné vystužovacie práce v pevnosti
§194 Opevňovacie práce proti náhlemu prepadu
Žiadna, hoci aj kompletne vybudovaná pevnosť nie je v stave ustáť náhly prepad. Musí sa preto vždy vopred zabezpečiť voči nepriateľskému ohrozeniu pomocou fortifikačných opevňovacích prác, ktoré musia zabezpečiť obranyschopný stav. Tieto práce sa vzťahujú na zabezpečenie ako proti náhlemu prepadu, čiže proti útoku, či prepadnutiu (armement de sureté), tak aj proti dlhšie trvajúcemu útočeniu. Či už ide o silnú a pokračujúcu paľbu z umelo vybudovaných batérií, alebo o viac, alebo menej pravidelné obliehanie (armement de defense). Ako najpotrebnejšie z prvých opevňovacích prác sa javí sprevádzkovanie bojových a príručných skladov streleného prachu, ktoré musia pojať prach z mierových skladov v pevnosti. Následne je potrebné okamžite zriadiť výstupy z krytej cesty na valy a na valoch potrebné lavice i debnenia a napokon aj potrebné strieľne v predprsniach valov. Tie majú byť namierené na ostreľovanie dôležitých bodov a smerov v predpolí, pri vstupoch a na cestách. Rovnako majú byť namierené aj na palebné pokrytie hlavných línií v priekopách a pri eskarpe. Takisto sa musia dať do plne užívateľnej podoby, ako aj zabezpečiť pojazdove dráhy a železnice, všetky technické zariadenia pevnosti a teda brány, výťahy, mosty, výpadové rampy, východy k krytých ciest a podobne. Stavba palisád na podstatných úsekov krytej cesty, založenie tamburu, stanovísk zbraní, schodov a rámp, vedúcich z priekopy na kontreskarpu, ako aj zaistenie východov a prístupov, ktoré inak nie sú dostatočne zabezpečené, predstavuje tiež prácu, ktorá je nevyhnutná.
Palisády krycej cesty musia byť, so svojimi 9-timi stopami ponad temeno valu čnejúcimi a aspoň 3 palce od seba vzdialenými špicami, osadené do priamej línie. Z toho vyplýva vzdialenosť palisád od päty šikminy parapetu podľa rozmerov viac, alebo menej strmého založenia tejto šikminy, ako aj väčšej, alebo menšej hrúbky palisád. Na zadnej stráne palisády sa pritlčie lata, ktorej horná hrana bude o tri stopy vyššie ako je koruna glacis. Je to tak preto, aby si mužstvo mohlo v noci položiť svoje pušky na hranu laty a viesť tak kosiacu paľbu so sklonom šesť palcov na siahu po svahu glacis. Pri väčšom alebo menšom sklone glacis ako šesť palcov sa musí poloha priečnej laty primerane modifikovať. Avšak lata nesmie byť nikdy tak pevno priklincovaná, aby si na ňu mohol nepriateľ položiť nohu v styky dvoch kolov palisády a tak palisádu ľahko preskočiť. Čo sa týka vyžadovaných stavieb tamburov, postupuje sa podľa už známych princípov stavieb umenia opevňovacieho staviteľstva, ako aj stavieb umenia poľného opevňovania.
§195 Opevňovacie práce proti riadnemu útoku a zabezpečenie bojových skladov strelného prachu
Pri očakávanom riadnom útoku je potrebné primerane zaistiť okná, ako aj navonok vedúce dvere bojových skladov strelného prachu proti strelám a bombám. Okná sa zaistia pomocou vložených armovacích driev (trámov), dvere sa ale zaistia pomocou neskôr spomínaných drevených obložení. Podľa starých Vaubanových spôsobov sú piliere voľne vystavené nepriateľským guliam a ich klenby nie sú uspokojujúco pevné voči projektilom, ktoré sú teraz[2] zaraďované do výzbroje. Ak sú bojové sklady strelného prachu postavené takto, tak musia byť obe dlhšie steny skladov, včítane pilierov chránené pomocou drevených obložení. Alebo musia byť priestory medzi piliermi vyplnené zeminou, pričom súčasne musí krycia vrstva zeminy hrubá 3-4 stopy kryť aj strechu skladu. Tým sa klenbám zabezpečí väčšia stabilita. Takto je potrebné takmer celý sklad, s výnimkou priečelia, zavaliť zeminou. Ak tieto bojové, ako aj murované príručné sklady nedostačujú potrebám, musia sa okamžite zhotoviť aj drevené sklady strelného prachu. Zhotovenie takéhoto skladu je možné len nad úrovňou terénu, avšak sklad môže byť pokrytý, ak čas a okolnosti dovolia, ešte dvojpalcovou vrstvou prostého betónu. Ak čas a okolnosti tlačia, je možné banským spôsobom zriadiť aj menšie sklady len s 3 stopy úzkymi vstupnými chodbami, pričom miestnosti budú široké 5 stôp, dlhé 7 stôp a vysoké 6 stôp. V skladoch tohto druhu sa na každú siahu dĺžky môže uložiť 9 kusov dvojcentových sudov so strelným prachom. Tie môžu byť uložené v troch vrstvách nad sebou. Takto sa preto môže pri 9 stopách dĺžky uložiť 25 centových sudov so strelným prachom.
§196 Inštalácie na valoch, potrebné proti skutočnému útoku
Mimo v §194 spomenutých prác, sa na valoch zriaďujú aj ďalšie inštalácie, potrebné k zabezpečenému postaveniu a k dlhodobému používaniu diel. Preto sa v špicoch bastiónov obojstranne inštalujú pre 3 delá určené, čiže 6-7 siah dlhé prične a ďalej sa na oboch čelách založí jeden priečny násyp – traverza (Traverse), vzdialený 7 siah od zmienených priční. Ďalej sa vo vzdialenosti 17 siah od prvého založí druhý násyp, následne v rovnakej vzdialenosti aj tretí a tak podobne. Traverzy budú na vrchu 8 až 10 stôp hrubé a na spodku budú hrubé 18-20 stôp. Predprsne budú traverzy prevyšovať o 1 až 1,5 stopy a budú dosahovať až k ôsmim stopám hĺbky smerom do vnútra opevnenia. Uprostred každého 17 siah širokého priestoru medzi traverzami sa umiestni 3 siahy dlhá pričňa. Pričom napravo aj naľavo od nej sa do predprsne umiestnia po dve strieľne. Pre potreby flankovania bastiónov sa zriadi potrebný počet strieľní, vzdialených od seba 18-24 stôp. Túto vzdialenosť je však potrebné modifikovať pri výrazne šikmo umiestnených strieľňach vzhľadom na ich vonkajšie rozšírenie. Pri šikmých strieľňach sa musia vo vnútri zhotoviť ostrohy (Sporne), avšak nikdy sa pri tom nesmie predprseň na jednej starne oslabiť. Na každom boku musí byť priliehajúca hrana rikošetovaná (ostreľovaná rikošetovou paľbou). Takisto sa musí zhotoviť tylová ochrana z gabiónov. K tomuto účelu sa môžu využiť aj zásoby vriec s pieskom, z ktorých sa vytvoria príslušné „valy“.
Tam kde sú potrebné veľké námerové hodnoty pevnostných diel, napríklad pri pobrežných opevneniach, alebo aj pri bežnom pevninovom delostrelectve a kde nie sú k dispozícii pevné uloženia z otesaných kameňov a otočné čapy pre delá, je potrebné tieto zhotoviť z dreva. V krajnom prípade sa to zriadi aj z hrubo opracovaného a impregnovaného dreva, na ktoré sa priečne pripevnia fošne. Ale aj v prípade bežne používaných pevnostných valových diel, zložených z vysokých lafiet nového, či starého druhu, je potrebné zhotoviť palebné podesty z fošní.
§197 Ostatné výrobky k vystužovaniu pevnosti a kryté postavenia diel
Požiadavky na výzbroj palebných postavení zbraňami a delami rôzneho druhu, na muníciu, ako aj na rôzne ďalšie materiály a náradie pre delostrelectvo a ženijnú službu sa musia riadiť podľa miestnych okolností a na základe daných predpisov i všeobecných zásad opevňovania. Do úvahy sa tiež musia vziať aj bezpečnostné pravidlá a obranné práce, takisto ako aj prechodné zosilnenia na miestach ohrozovaných nepriateľom. Takéto postavenia sa budujú ako pre kanóny, tak aj pre húfnice. Pre kanóny sa budujú vždy, avšak pre húfnice najmä na valoch. Pre kanóny sú najlepšie miesta tam, kde môžu byť využité aj v posledných fázach obliehania. Užitočné sú najmä pri enfilovaní deštrukčných a prielomových batérií, ako aj pri ostreľovaní prechodov cez priekopy. Postavenia pre húfnice a mažiare sa umiestňujú tam, kde môžu kryť približovanie sa ku kapitálam pevnosti, alebo ku korunám glacis. Takisto sa môžu umiestniť pri zatupených špiciach kapitál tam, kde je najprv miesto pre húfnice a neskôr aj pre mažiare. Tiež sa využijú pri krytí čiel opevnenia, vetví krytej cesty, a tiež pri pätách valových chodieb. Ako ďalšiu z prác, ktoré je potrebné vykonať na valoch je treba zmieniť priečne odseky. Konečne spomenieme ešte stavbu špeciálnej pece na žeravenie gulí, ktorá sa využíva najmä pri pobrežných batériách. Takáto pec sa stavia pri vnútornej päte valov, ak už nebola zhotovená na inom mieste pevnosti.
§198 Debnenia a zaistenie rôznych budov proti vrhacím delám (mažiarom, húfniciam)
V prípade, že nejaké miesto nie je vybavené kazematami, alebo murovanými miestnosťami / budovami, ktoré sú zabezpečené pred bombardovacou streľbou vrchnou skupinou uhlov, je pri jeho zodolnení súrne potrebné zhotoviť debnenia a zosilnenia rôznych budov a skladov proti vrhacím delám. Najjednoduchšie sa debnenia zhotovujú tak, že sa na vnútornú murovanú stenu kurtiny, kontreskarpy, alebo suchej priekopy inštalujú drevené trámy 17-18 stôp dlhé a 12/14 palcov hrubé, alebo sa inštaluje drevená guľatina podobných rozmerov. Horná hrana tohto obloženia sa pri montáži oseká tak, aby obloženie / debnenie tesne priliehalo na stenu. Jeho spodok však musí od steny odstávať 9 stôp. Ak sú k dispozícii len tenšie drevá (10-11 palcov hrubé), alebo len 14-15 palcová guľatina, vtedy sa musia škáry medzi drevami vyplniť ílom, alebo machom. Vonkajšia stena takéhoto debnenia sa potom pokryje vrstvou zeminy, hrubou na vrchu 3 stopy a dole 6-7 stôp. Krycia vrstva zeminového násypu, uloženého nad stropmi, musí byť aspoň 4-5 stôp hrubá. Pri menšej hrúbke musí byť na prútie uložená 12-15 palcov hrubá vrstva hnoja a až potom sa celok prikryje hlinou. Okná a dvere budov sa, tak ako to bolo uvedené pri skladoch strelného prachu, zaistia uloženými trámami. Dbať na ochranu pred bombardovaním treba predovšetkým v prípade špitálov, pekárni, niektorých skladov, či laboratórií (pracovní) a to prostredníctvom voči bombardovaniu zaistených stropov, ktoré budú prekryté hrubou vrstvou zeminy. Takisto je dôležité umiestniť uvedené prevádzky vo vhodných priestoroch pevnosti, napríklad aj v suterénoch a v pivniciach. Dlažba na dvoroch vojenských budov, ako aj na cestách sa musí vytrhať. Treba však pritom myslieť na zabezpečenie plynulej a ľahkej premávky povozov, čo je dôležité aj s ohľadom na hasenie požiarov.
§199 Vyčistenie vonkajšieho priestoru
Vzhľadom na obliehaním ohrozené priestory je potrebné v predpolí pevnosti až do vzdialenosti 300 siah vopred vyplniť všetky priehlbiny, odstrániť všetky násypy a hrádze (pokiaľ to nie je v rozpore s potrebami vlastného pohybu), zosekať všetky stromy a kríky na výšku najviac 1,5 stopy, zlikvidovať všetky múry a budovy. Ide o odstránenie všetkých prekážok, ktoré by bránili vlastnej obrannej paľbe a ktoré by zároveň mohli útočníkovi poskytnúť krytie pri približovaní sa k pevnosti. Získanú sutinu je možné využiť na vyplnenie priehlbín, alebo ju odviezť preč. Veľké kamene je však možné zahrabať 1 až 1,5 stopy hlboko pod povrch glacis a pripraviť tak sapérom protivníka veľké komplikácie. Ak sa v predpolí nachádzajú jednotlivé budovy, alebo aj rozsiahlejšia sídelná zástavba, ktorá neobmedzuje svojou príliš malou vzdialenosťou obranyschopnosť pevnosti, je zvyčajne lepšie takéto objekty namiesto demolácie radšej zapojiť do vlastnej obrany pevnosti.
§200 Zariadenie prepolia, zrubov (Blockhäuser), krytých kaponiér, priechodných inundácií a pod.
Sklady a budovy pevnosti, ohrozenej obliehaním sa musia vhodne zabezpečiť na primeranú úroveň ochrany, včítane zabezpečenia proti požiarom, obloženia priestorov dreveným debnením, umiestnenia násypov, dosiek, strieľní, krytých streleckých postavení a úsekov na valoch. Zabezpečiť sa musí aj vybavenie krytých ciest palisádami, zosilniť opevnenie, obzvlášť vchodov tamburmi a vyčistiť sa musí predpolie, strhnúť nevyhnutne nepotrebné mosty, zatarasiť prípadné poterny a brány. Okrem toho sa musia zhotoviť plavidlá, zhromaždiť potrebné zásoby gabiónov, prútia a vriec na piesok, stavebného a výdrevového dreva, ako aj pomôcok pre potreby stavebných, kopáčskych a minérskych prác. To všetko sa musí vhodne uložiť. Následne sa riaditeľ (veliteľ) ženijných prác musí postarať aj o zosilnenie pevnosti prechodnými opevneniami.
Príprava k zhotoveniu novostavby pevnosti a vedenie takejto stavby
§201 Projektové plány, poznámky, všeobecné inštrukcie
Po vypracovaní všeobecného návrhu pevnosti prostredníctvom prehľadného plánu, spracovaného v hlavných líniách v mierke 1 palec = 100 siah = 1/7200 sa vypracuje druhý podrobnejší pôdorysný plán v mierke 1 palec = 20 siah = 1/1440[3]. Ten zobrazuje, prostredníctvom mierky zmenšený tvar opevnení, rôzne všeobecnosti, polohy mín (minérskych chodieb), kazemát, obranných stavieb, ako aj rôzne polohopisné údaje a skryté (maskované) roviny prechodov vojska (Defiliments-Ebenen), a týmto hlavné kóty hrebeňa, násypov (terre-plein), a priekopy. Ďalej sa spracujú pôdorysy v mierke 2 čiarky = 1 siahe a rezy v mierke 4 čiarky = 1 siahe. Podstatné detaily stavieb predných konštrukcií a opevnení určí Riaditeľstvo výstavby opevnenia (Befestigungs-Baudirection) s referenciami od veliteľov stavebných brigád (Baubrigade-Commandanten). Ďalšie rozpracovanie plánov potom, na základe požiadaviek Riaditeľstva, zabezpečujú v príslušnej mierke velitelia objektov (Objects-Commandanten).
Čoskoro po dokončení spomenutých prvých dvoch úrovní plánov, ale ešte pred spracovaním detailnej projektovej dokumentácie, sa musí spracovať približný, ale čo najpresnejší odhad nákladov výstavby. Odhad musí obsahovať aj finančné požiadavky na nákup pozemkov, pri ktorých treba predpokladať ceny o 50-60%[4] vyššie, ako sú bežné miestne ceny. Takýmto spôsobom sa dá priblížiť ku skutočným nákladov, spojeným s nákupom pozemkov. Do približného prepočtu nákladov celého projektu sa musia zahrnúť aj sumy za celkový presun zeminy najprv na skládky a potom na miesto konečného určenia. Pritom sa musí odhadnúť aj miera prípadného nadbytku, ako aj náklady na pokrytie možného schodku pri presunoch hmôt. Podľa možností je potrebné postupovať podľa predpokladaného objemu presúvaných hmôt, pričom výsledkom bude veľmi približný odhad zemných prác, ktorých rozsah sa na neregulovanom teréne nikde nedá presne určiť.
Jeden Cubus (?) muriva, pri ktorom treba najprv prebrať len dve Classen (?)[5] obyčajného, alebo klenbového muriva sa dá ľahko spočítať. Rovnako ako aj jednotková cena pre kubickú siahu spomínaných dvoch Classen sa musia kalkulovať podľa lokálnych podmienok. Pritom musí byť zohľadnené, že v prípade opracovania lomového kameňa, obzvlášť z jeho čelnej strany, sa musí počítať s príplatkom, pre ktorý bude štvorcová siaha muriva stáť viac zlatých. Ak sa podľa už uvedeného podarí stanoviť náklady na zemné a murárske práce, prídu na rad dôležité vodné stavby a tiež odstrely skál. Pre ostatné práce, konkrétne pre kamenárske, tesárske, stolárske a ďalšie je možné počítať s režijnými nákladmi vo výške 35% z nákladov na zemné a murárske práce. Ak sa k tomu pripočítajú náklady na zakúpenie pozemkov, tak je možné stanoviť približné náklady na celkovú výstavbu. Potom už treba len porovnať získanú sumu so sumou poskytnutých prostriedkov a určiť či a ako budú náklady modifikované.
Po dokončení spomínaných plánov a kalkulácii približného rozpočtu je možné pristúpiť k prieskumu terénu. V rámci prieskumu je potrebné vyhodnotiť aj zdroje potrebných stavebných materiálov, teda kameňolomy a zvlášť vápencové lomy, ložiská ílu aj piesku a takisto aj zdroje stavebného, či lešenárskeho dreva. K ložiskám je treba preskúmať dopravné trasy pre povozy a rozhodnúť či a kde je vhodné zriadiť železnice, hoci aj s konskou trakciou, vedúce od ložísk na stavbu. Všetky tieto súvislosti je potrebné vopred preskúmať tak, aby bolo možné stanoviť podmienky kontraktov s externými dodávateľmi.
Vybavení týmito údajmi sa v súvislosti s ročným rozpočtom spracuje všeobecný časový a vecný plán výstavby. Ten sa musí spracovať nielen podľa technických a iných podmienok, ale aj s ohľadom na vojenskú dôležitosť poradia výstavby jednotlivých objektov. Do plánu sa započíta aj potreba pracovníkov, ich ubytovania a teda výstavby dočasných ubytovacích barakov, či prístreškov ako tiež aj potreba nasadenia vojska. V pláne musí byť zapracovaná aj potreba stavebného materiálu, spôsob jeho uskladnenia a stráženia. Takisto sa zapracuje aj potreba výstavby technologických zariadení ako vápeniek, či tehelní. Tento všeobecný stavebný rozvrh a takticko-opevňovacie podmienky definujú podmienky pre všetky ďalšie súvisiace opatrenia, potrebné k vykonávaniu výstavby pevnosti.
§202 Rozčlenenie stavby na stavebné objekty, rozdelenie práce pracovným brigádam, spôsob spísania predbežnej výmery a odhadu nákladov
Realizácia stavby bude vykonaná prostredníctvom pracovných brigád (Bau-Brigaden), ktorým velí štábny dôstojník (Stabs-Officier), alebo kapitán ženijného vojska (Hauptmann des Génie-Corps). Práca na stavebných objektoch sa medzi stavebné brigády musí rozdeliť primerane. Velitelia brigád (Brigade-Commandanten) dostanú od riaditeľa stavby opevnenia (Befestigungs-Bau-Director) potrebné inštrukcie a úlohy pridelené jednotlivým brigádam včítane vypracovania návrhov a podkladov pre technickú aj ekonomickú kontrolu zhotovenia, ktoré ďalej poskytnú veliteľovi objektu (Objects-Commandanten). Pre každý objekt je popri jeho veliteľovi určený aj druhý ženijný dôstojník (Génie-Officier) a tiež pevnostný stavebný účtovník (Fortifications-Baurechnungsbeamte). Aj v prípade, že výstavba je realizovaná vo vlastnej réžii, musí byť zriadený stavebný dvor, ktorý sa stará o náradie všetkého druhu, ako aj o všetok stavebný materiál – napríklad o konštrukčné drevo, klince, rôzne tesárske, stolárske, zámočnícke a kováčske výrobky. Takisto musí byť zriadená aj vlastná tehelňa, kameňolom a vápenka.
§203 Administrácia, kontrola a predkladanie účtov pri stavbe
Čo sa týka administratívy, kontroly a účtovníctva, platia príslušné predpisy[6] a preto sa tu obmedzíme len na všeobecné predstavenie tých skutočností a podkladov, ktoré súvisia s danou témou. Práce na opevňovacích stavbách prebiehajú buď prostredníctvom podnikateľov, ktorí práce, ako aj požadované dodávky materiálov zabezpečujú podľa jednotných cien. Postupuje sa podľa výmeru kubických stôp zemných a murárskych prác, podľa bežných stôp, alebo kusov pri iných pracovných výkonoch a na tomto základe sú následne zhotovitelia vyplácaní. Práce prebiehajú tiež vo vlastnej réžii eráru na základe dennej mzdy, alebo úkolovej mzdy. Práce sú vedené jednotlivými predákmi zemných a murovacích prác, pričom každý materiál je prirodzene zaobstaraný v réžii eráru. Pracovné nástroje a pomôcky, ako napríklad skoby, lopaty, fúriky, murárske lyžice a murárske kladivá sú pracovníkom niekedy vydávané spolu s úkolom.
Základ vyplácania pracovníkov v režime dennej mzdy tvorí zamestnanecký lístok (Anstellungs-Zettel), ktorý je denne (doobeda a poobede) vystavovaný veliteľom objektu a jeho stavebným účtovníkom podľa výkonu jednotlivých zamestnancov. Lístok sa odovzdáva veliteľovi brigády a ďalej riaditeľovi. Na základe zamestnaneckých lístkov sa na každom objekte spracuje týždenná nominálna výplatná listina, ktorá je súčasťou týždenného hlásenia (raportu). V tom sa uvádza aj údaj o počtu pracovníkov nasadených na tú ktorú prácu. Oba tieto dokumenty sú spracovávané veliteľom objektu (Objects-Commandanten) i jeho úradníkom a sú následne potvrdené veliteľom brigády (Brigade-Commandanten). Výplatná listina je potom skontrolovaná vrchným úradníkom – stavebným pevnostným účtovníkom (Fortifications-Baurechnungsbeamte) a riaditeľom daná na výplatu.
Keďže nominálne týždenné výplatné listiny predstavujú príliš objemný materiál a týždenné pracovné hlásenia (Arbeits-Rapporte) nepodávajú presný prehľad o dianí, zostavuje sa na konci mesiaca z oboch spomínaných dokumentov jedna sumarizujúca a prehľadná mesačná hlavná výplatná listina (monatliche-Hauptzahlungs-Liste). Tá musí súhlasiť s týždennými výkazmi platieb, ako aj s dennými zamestnaneckými lístkami. Riaditeľ potom musí, spolu s účtovníkom potvrdiť, že údaje o cenách a výpočty denných miezd súhlasia s podkladmi. Hlavná mesačná výplatná listina potom tvorí prílohu k hlavnému účtovníctvu a to všetko podlieha vo všetkých ohľadoch úplnej kontrole správnosti. Celkovú kontrolu potom vykonávajú ženijný inšpektori (Génie-Inspektoren), ktorým prináleží kontrola priebehu prác na nimi podriadených staveniskách. Tí kontrolujú najmä to, či sú mesačné platby správne vypočítané a riadne vyplatené.
Ak sa práce vykonávajú v réžii jednotlivých vedúcich pracovných skupín, avšak nie podľa denného výkonu (Taglohne), ale podľa úkolu (Accorde), alebo zúčtovanie vykonáva hlavný podnikateľ, obmedzia sa denné výplatné listiny na minimum a vykáže sa rozsah vykonanej úkolovej práce (Accordearbeits-Ausmaasse). Tieto dokumenty sa na základe zhotovených úkolov, alebo kontraktov spíšu každý týždeň, alebo každých 14 dní veliteľom objektu, alebo účtovníkom a budú priamo na mieste skontrolované veliteľom brigády. Následne sa potom potvrdí príjem výplaty vedúcim pracovnej skupiny a jeho dvoma ľuďmi, alebo samotným podnikateľom. Všetky originálne dokumenty sa potom priložia k ročnému vyúčtovaniu.
Aby sa jednotlivé úkoly (Arbeitsaccorde) mohli v priebehu stavebného roka dohodnúť s vedúcimi pracovných skupín (Partieführer), vydá riaditeľstvo stavby opevnenia (Befestigungs-Baudirection) cenový výmer (Gebühr-Ausmaas) na základe vojenského účtovníctva. Podľa toho sa pre každý rok stanovujú denné mzdy pre všetky zemné a murárske výkony. Tieto výmery predstavujú najvyššie hranice platieb za predmetné výkony v danom roku a slúžia ako podklad pre veliteľov objektov na uzatváranie zmlúv s vedúcimi pracovných skupín.
Všetky požiadavky na materiály a iné predmety sú prípad od prípadu hlásené veliteľom objektu prostredníctvom „Lístku požiadavky materiálu“ (Material Erforderniss Zettel) na riaditeľstvo výstavby pevnosti. Tam potom vystaví vedúci účtovník „Dodávacie nariadenie“ (Lieferungs Anweisung), ktoré dostane dotknutý dodávateľ. Tomu skontroluje príjem dodávky veliteľ pracovnej brigády. Dodanie materiálu potom potvrdí veliteľ objektu a účtovník. Potvrdenie potom putuje na účtovnícke oddelenie stavby, ktoré vystaví platobný príkaz. Ten sa následne dodá veliteľstvo objektu, ktoré ho ďalej pripraví k vykonaniu platby. Dodávateľ prác nakoniec potvrdí príjem platby.
Literatúra:
- Makýš, O. – Németh, A.: Vojenské staviteľstvo bastiónových pevností polovice 19. storočia. Komplexná monografia k realizácii výskumov a následnej obnovy, Pezinok: Renesans, 2016, ISBN 978-80-89402-87-8.[7]
Recenzia: Ing.arch. Alexander Németh.
[1] Publikácia je odstupná cez portál www.lanovefarby.sk.
[2] Autor tým myslí dobu polovice 19.storčia.
[3] 1:1440, 1:2880 a pod. – ide o staršie mierky zmenšenia mapových podkladov, vychádzajúce z palcových mier a používané u nás v dobe Rakúsko-Uhorskej monarchie. Neskôr sa prešlo na metrický systém zmenšovania (1874), avšak v historickej mapovej dokumentácii sa takto zmenšené mapy stále vyskytujú.
[4] % – v origináli označuje von Wurmb tento údaj skratkou: pCt (per Cent).
[5] Cubus, Classen – opäť nejasné objemové miery. Pričom Classen je väčšia miera a obsahuje Cubusy. A k tomu sa v dobovej literatúre [Vieth, G.U.A.: Abfabgsgründe der Mathematik, Leizpig 1796] uvádza ešte aj ďalšia miera, ktorou je Cubikzahl.
[6] Autor má na mysli predpisy, platné v dobe písania tejto učebnice, teda v polovici 19. storočia.
[7] Publikácia je odstupná cez portál www.lanovefarby.sk.