O reštaurátorské remeslo je medzi mladými čoraz menší záujem. Myslí si to riaditeľka Strednej umeleckej školy (SUŠ) v Kežmarku Marta Perignáthová. V maturitnom ročníku v Odbore konzervátorské a reštaurátorské práce má škola iba päť študentov. Tí dnes počas praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky predstavili výsledky svojich reštaurátorských prác. Boli medzi nimi aj truhlice z 19. storočia či vzácny príborník.

Na Strednej umeleckej škole študenti maturujú zo slovenského jazyka a literatúry, z cudzieho jazyka, z teoretickej časti odbornej zložky a z praktickej časti odbornej zložky. „Naši študenti v rámci praktickej časti dostanú objekt, ktorý je potrebné zreštaurovať. Okrem samotnej práce, ktorú musia vykonať, doložia k maturitnej práci aj teoretickú časť, v ktorej popíšu celý postup, fotky pred reštaurovaním, počas neho a po ňom. Rovnako pridajú aj portfólio svojich najlepších prác za štyri roky štúdia,“ vysvetlila Perignáthová. Keďže ide o náročnú prácu, študenti na reštaurovaní diel pracujú dlhšie. Najprv si musia urobiť umelecko-historický prieskum, aby vedeli, o aký typ nábytku ide, a do ktorého historického obdobia ho možno zaradiť. Potom podľa riaditeľky školy nasleduje konzervátorský prieskum, počas ktorého zisťujú chyby i poškodenia. „Niekedy majú nábytky viac povrchových úprav, keďže ľudia si ich chceli v dobrej vôli upraviť, no v konečnom dôsledku nábytku iba uškodili,“ uviedla. Naplánovaný postup práce študenti často menia. Stáva sa, že niekedy počítajú len s asanáciou nábytku, ten je však niekedy natoľko poškodený, že jeho niektoré časti treba vymeniť.

„Momentálne sme v rámci maturitných prác reštaurovali zbierky súkromných osôb z 19. storočia. Išlo o richtársku truhlicu z roku 1855, ľudovú truhlicu z roku 1841 a veľmi vzácny neorenesančný príborník. Podobné typy sú na Ľubovnianskom hrade,“ povedala Perignáthová. Podľa maturantky Petry Hoffmannovej, ktorá dnes dopoludnia obhajovala svoju prácu, je reštaurátorstvo o trpezlivosti. „Je to však aj dosť náročné, keďže pracujeme s niečím, čo už má nejaký svoj vek. Uvedomujeme si, že na tom nemôžeme nič pokaziť, keďže naše chyby sa už potom opraviť nedajú. Pri práci máme pred pamiatkami rešpekt, aby sme to zvládli najlepšie a oni mohli ďalej slúžiť svojim majiteľom,“ vysvetlila Hoffmannová, ktorá plánuje po skončení školy študovať muzeológiu alebo históriu. Iní zo študentov si podľa riaditeľky časom otvárajú vlastné dielne. Škola tiež spolupracuje s firmou zameranou na reštaurovanie lodí v Nemecku. Každý rok jej odporúča jedného alebo dvoch zo svojich absolventov, ktorých potom firma zamestná.

SUŠ v Kežmarku má za sebou niekoľko úspechov. Okrem modelu kniežacej hrobky z prelomu 4. a 5. storočia objavenej v Poprade, vytvorili jej žiaci aj kópiu posmrtného lôžka veľmoža. Ich kópie náradia z tejto hrobky sú vystavované v múzeu v Prahe. „Reštaurovali sme aj barokových anjelov, nábytky z depozitu z Kežmarského hradu a budúci rok by sme mali reštaurovať nábytky z Podtatranského múzea v Poprade,“ vysvetlila riaditeľka školy. Aj odbor reštaurátorstvo však podľa nej patrí k boľavým miestam pedagógov. „Veľký záujem je o propagačné výtvarníctvo a fotografický dizajn, ale o reštaurátorstvo je malý,“ uviedla. Terajších prvákov už škola nemá a to, či tento odbor budúci rok otvorí, záleží od počtu záujemcov. Tých musí byť minimálne päť. Škola momentálne čaká, čo prinesie druhé kolo prijímačiek v júni.