Reštaurovanie monštrancie Jána Silášiho

Ilona Cónová –

Reštaurovanie zlatníckych predmetov, najmä tých, ktoré sa nenachádzajú v múzeách, ale používajú sa in situ, je ešte stále výnimkou. Príčinou je skutočnosť, že keď už sa nájdu peniaze na pamiatky, použijú sa na obnovu kostola, prípadne na reštaurovanie oltárov a iných výrazných častí mobiliáru kostola. Zlatnícke liturgické náčinie je svojimi rozmermi nenápadné, a aj keď je v zlom stave, vzbudzuje mylný dojem, že tento stav je stabilný a že potrvá stáročie, kým dôjde k zániku predmetu……Preto historické liturgické náčinie, ktoré by sa malo reprezentatívne používať pri význačných cirkevných obradoch, často odpočíva bez využitia uložené v skrini a používa sa náčinie nové. Chcem sa teda chopiť tejto vzácnej príležitosti a upozorniť na problémy, ktoré sú pri zlatníckych predmetoch rovnako rozsiahle a rôznorodé ako pri reštaurovaní väčších celkov – napríklad oltárov – a poukázať na niektoré zásady uplatňované pri riešení týchto problémov.

Na začiatku tohto roku bolo ukončené reštaurovanie monštrancie z rímskokatolíckeho farského úradu v Pavlovciach nad Uhom. Ide o jednu zo zlatníckych prác zo súboru diel Jána Silášiho, vyhlásených za národnú kultúrnu pamiatku. Rokokový zlatník Ján Siláši, ktorý pôsobil v Levoči, bol výraznou osobnosťou v dejinách zlatníctva na Slovensku, a to nielen svojou umeleckou plodnosťou, ale aj uplatňovaním zložitej stavby predmetov, používaním osobitného dekoru a najmä tvorbou maľovaných emailových miniatúr s mnohofigurálnymi kompozíciami. Tieto základné prvky tvoria Silášiho rukopis, nezameniteľný s ostatnou slovenskou tvorbou.

Reštaurovaná monštrancia z Pavloviec nad Uhom v plnej miere reprezentuje Silášiho výtvarné zásady a schopnosti. Aj keď nie je predmet označený Silášiho zlatníckou majstrovskou značkou, môžeme mu ho podľa výrazových prostriedkov s istotou pripísať. Rovnako možno monštranciu aj bez datovacieho nápisu zaradiť na základe porovnia s ďalšou Silášiho tvorbou do jeho tretieho vývojového obdobia – do obdobia stabilizácie rukopisu medzi rokmi 1754 – 1759. V tomto období sa stavba predmetov, ktoré vychádzajú z rúk Jána Silášiho, stala proporčnejšou a súčasne dynamickejšou v porovnaní s predchádzajúcimi etapami a ustálili sa niektoré pre tohto autora typické riešenia, napríklad členenie základne na štyri polia, oddelené hladkými pásmi, stavba spodnej časti drieku so slimákmi a voľnými akantovými listami, alebo asymetrický nodus s baraními rohmi. Konštrukcia tela monštrancií z tohto obdobia je zložitá, ale zovretá, pretože panel, gloriola a nadstavec splývajú do jednotného, aj keď členitého celku. Z liatej výzdoby, ktorú v predchádzajúcich etapách Siláši viac zdôrazňoval, zostáva už iba holubica Ducha svätého nad lunulovou schránkou. Jednoznačne preferovaná je emailová výzdoba, a to postavy v siluetách: na paneli anjelské hlavičky a adorujúci anjeli a na nadstavci Boh-Otec, ale najmä mnohofigurálne emailové medailónky. Monštrancie z tejto Silášiho tvorivej etapy predstavujú skupinu jeho najbohatších a najreprezentatívnejších diel; patria k nim monštrancie z Pezinka, Levoče, Sabinova alebo Prievidze.

Pavlovecká monštrancia vykazuje všetky znaky, charakteristické pre Silášiho etapu stabilizácie rukopisu. V rámci emailovej figurálnej výzdoby sa tu uplatňuje schéma 4 – 3 – 3, t. j. štyri medailóny na základni, tri na paneli a tri na nadstavci monštrancie, pričom štvrtý medailón na paneli nahrádza skupina troch anjelských hlavičiek, umiestnených nad presklenou schránkou na hostiu. Scény zobrazené na medailónoch majú na Silášiho zvyklosti vzácne jednotný ikonografický program – pašijový cyklus bez použitia ďalších hagiologických, starozákonných alebo symbolických námetov. Nie je však zachovaná časová postupnosť výjavov, a tak vidíme pašijový príbeh "preskakovane": Poslednú večeru dolu na paneli, Kalich horkosti vpravo na paneli, Krista pred Annášom vpravo na nadstavci, Krista pred Kaifášom vľavo na paneli, Krista pred Pilátom vľavo na nadstavci, scénu Kristus predvedený pred ľud vzadu na základni, Korunovanie tŕním vpravo na základni, Bičovanie hore na nadstavci, Nesenie kríža vľavo na základni a Ukrižovanie vpredu na základni, pričom významné čelné miesta boli rezervované kľúčovým scénam Poslednej večeri a Ukrižovaniu. Na medailónoch môžeme vidieť, v čom bola Silášiho tvorba výnimočná: sú to celé miniatúrne mnohofigurálne scény, zasadené do architektonického alebo prírodného rámca, s množstvom reálií (kostýmy, nástroje), na dôvažok doplnené ešte nápismi, citáciami z Biblie.

Výzdobu doplňuje typický silášiovský tepaný dekor (polvejáre, baranie rohy, akantové listy, slimáky) a na paneli veniec kvietkov, vytvorených z emailových lístkov a stredov z brúseného skla, ktoré sa v období rokoka cenilo takmer rovnako ako drahokamy. Jediným pravým vzácnym kameňom je granát – almandín na zemeguli Boha-Otca.

Už na prvý pohľad bol celkový stav predmetu narušený. Povrch znejasňovali bežné nečistoty, pôvodné zlátenie sa otieralo, na odokrytých miestach striebro černelo vrstvou sírnika strieborného, montáž konštrukčných dielov, ale najmä výzdoby sa uvoľnila, niektoré prvky mali nevhodné upevnenie (napríklad drôtom, klincom), viaceré časti predmetu vykazovali deformácie (lúče glorioly, emailové lístočky venca na paneli a pod.), ďalšie časti boli oddelené (gloriola), iné zanikli (časti glorioly a kvetinového dekoru venca), emailovú výzdobu narušovali drobné praskliny povrchu – krakeláž, niektoré plôšky farebnej vrstvy chýbali. Pri vizuálnej obhliadke sa stav javil ešte oveľa lepší, ako sa neskôr ukázalo pri rozoberaní tohto zložitého, možno povedať mnohovrstvového predmetu. Preto sa návrh na reštaurovanie viackrát upresňoval, menili sa riešenia a postupy v porovnaní s úvodnými zásadami na reštaurovanie.

Akcia bola rozdelená na niekoľko etáp – reštarovanie jednotlivých častí monštrancie – panelu, emailových anjelov a Boha-Otca, glorioly, nohy, drieku a osi a reštaurovanie nadstavca. Reštaurovanie sa začalo v máji 1995 a ukončené bolo začiatkom roka 2000. Tento časový rozsah spôsobili finančné problémy. Na akcii sa investorsky zúčastnili rímskokatolícky farský úrad Pavlovce, okresný úrad Michalovce, ako aj štátny fond kultúry Pro Slovakia. Pri každej etape bolo najväčším problémom zabezpečenie financií, ktorý muselo riešiť predovšetkým regionálne pracovisko Pamiatkového ústavu v Michalovciach. a každá etapa si vyžiadala ďalší boj o peniaze, vedený regionálnym pracoviskom Pamiatkového ústavu v Michalovciach.

Pri reštaurovaní pavloveckej monštrancie sa uplatňovali tri základné zásady: rozoznateľnosť a odstrániteľnosť doplnkov, reštaurovanie zastudena a zachovanie pôvodných autorských chýb.

– K dopĺňaniu sa pristúpilo na gloriole, ktorej neucelený obrys, zapríčinený chýbajúcimi lúčmi, pôsobil rušivo. Doplnil sa najmä preto, že predmet nie je múzejným exponátom, ale funkčnou monštranciou, ktorá sa používa na liturgické účely. Nové doplnky glorioly možno rozpoznať podľa pripojenia (lepenie, nitovanie) a farby galvanického zlátenia, ktoré je viac do žlta ako pôvodné zlátenie v ohni so zelenkastým nádychom. Pri poškodených miestach na emailových medailónoch, ktoré vlastne možno klasifikovať ako drobné výtvarné diela, sa pristúpilo k dopĺňaniu čiarkovanou (preškrabávanou) retušou, rozoznateľnou od pôvodného Silášiho emailu odlišným leskom, štruktúrou aj textúrou. Všetky doplnky (vrátane technických konštrukčných prvkov, väčšinou z vonkajšieho pohľadu neviditeľných) sú teda opticky, niekedy aj hapticky rozoznateľné a odstrániteľné jednoduchým postupom.

– Všetky zásahy a opravy sa uskutočňovali zastudena (mechanické narovnávanie zdeformovaného plechu, pripájanie novodoplnených častí lepením alebo nitovaním, reštaurovanie emailov), a to vzhľadom na prioritný záujem nezväčšiť rozsah poškodenia emailov, ktorých povrchovú farebnú vrstvu vypaľoval Siláši pri nižšej teplote, aká by bola potrebná napríklad na sceľovanie kovu spájkovaním. Rovnako by sa mohlo pri vysokých teplotách poškodiť pôvodné Silášiho zlátenie, ktoré sa na predmete vzácne zachovalo a ktoré po reštaurovaní – vyčistení, vyleštení a konzervovaní – aj napriek čiastočným oterom dosiahlo celistvý výzor.

– Pri rozobratí predmetu sa zistilo, že niektoré vzhľadové chyby zapríčinil sám Siláši. Tieto autorské chyby sa korigovali. Ide napríklad o drobný kruhový otvor na základni, prerazený už pri nepozornom vytepávaní dekoru, umiestnenie liatej holubice Ducha svätého s gloriolou mimo osi, spôsobené šikmo navŕtanými otvormi pre skrutky, alebo o mierne rozdielnu veľkosť emailových medailónov, ktorá v jednom prípade znemožňuje rovné zasadenie medailónu do rámika. Opravovať majstra Silášiho si nikdo nedovolil a tieto drobné nedostatky dnes prispievajú k výnimočnosti pavloveckej monštrancie, tak ako zle vyrazený nápis na minci alebo chybná tlač na známke sú osobitnosťami, ktoré môžu zvýšiť ich hodnotu.

Reštaurovaním pavloveckej monštrancie sa podarilo vrátiť do života jedno krásne umeleckoremeselné dielo veľkého zlatníckeho majstra. Na obdobný počin čakajú desiatky ďalších hodnotných predmetov, ktoré sú už roky uložené v skriniach a paramentároch. Môžeme iba dúfať, že aj im sa pošťastí skôr, ako sa ich uloženie zmení na večné, prejsť rukami schopného reštaurátora.

LEVOČA 24. mája (SITA) – V objekte historickej Radnice v Levoči sprístupnili dnes výstavu Reštaurátorská tvorba 1995-2000 Oblastného reštaurátorského ateliéru (ORA) v Levoči. Je to už tretia výstava, ktorou levočskí reštaurátori prezentuje svoju tvorbu. Počas tohto obdobia realizovali takmer sto akcií od reštaurovania obrazov po kompletnú obnovu pôvodných nástenných malieb a rekonštrukčné práce na drevených oltároch a kostoloch. Na výstave je inštalovaná predovšetkým fotografická dokumentácia a textové informácie k jednotlivým akciám reštaurátorov. Dotvárajú ju trojrozmerné exponáty, originály, ktoré reštaurovali pracovníci ORA v Levoči.

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Súvisiace články