Reštitúcie ukradnutého kultúrneho bohatstva sa majú zefektívniť
Európska komisia prijíma nové opatrenie na pomoc členským štátom pri navrátení národného kultúrneho bohatstva, ktoré bolo nezákonne vyvezené z ich územia. Ako dnes informovala agentúru SITA Ingrid Ludviková z Tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej Komisie v SR, podpredseda Európskej komisie zodpovedný za priemysel a podnikanie Antonio Tajani dnes navrhol, aby sa posilnila možnosť reštitúcie pre členské štáty. Súčasná legislatíva sa podľa neho ukazuje ako nedostatočne účinná pri získavaní nezákonne vyvezeného národného kultúrneho bohatstva.
Navrhovanými zmenami chce komisia zaistiť navrátenie väčšieho počtu predmetov kultúrnej hodnoty a predĺžiť lehotu žiadostí o reštitúciu. Podľa nových pravidiel by každý vlastník predmetu požadujúci kompenzáciu za navrátenie tohto predmetu, musel dokázať, že ho nenadobudol vedome nezákonným spôsobom. Zlepšiť by sa mala aj výmena informácií medzi vnútroštátnymi orgánmi o pohybe predmetov značnej kultúrnej hodnoty. Navrhované úpravy by sa uplatňovali na predmety kultúrnej hodnoty označené ako „národné kultúrne bohatstvo“, ktoré boli nezákonne vyvezené po roku 1993 a ktoré sa teraz nachádzajú na území iného členského štátu.
O návrhu na aktualizáciu smernice prebehne diskusia na úrovni Európskeho parlamentu a Rady. Po jej prijatí budú mať členské štáty jeden rok na dosiahnutie súladu s novými ustanoveniami. Súčasná smernica sa podľa vnútroštátnych správ a hodnotení Komisie využíva zriedkavo a má obmedzený účinok. Ako uviedla Ludviková, smernica vo svojej súčasnej podobe neodrádza dostatočne páchateľov trestných činov, ktorí sa zameriavajú osobitne na kultúrny majetok, ani nebráni obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty neznámeho pôvodu.