Pojmy turistika, alebo trekking, sa takmer zásadne spájajú s predstavou pohybu po horách a lesoch. Roviny a nížiny akoby by boli vyňaté z „katalógu zaujímavostí“. Pokiaľ by sme mali dokonca hovoriť o slovenských dedinách Podunajskej nížiny a jej okolia, len ťažko si niekto spomenie na niečo zaujímavé, čo by sa v nich dalo nájsť. Nechcem sa teraz rozpisovať o tom, že to nie je pravda, že objaviť sa dá aj objavené, jednoducho si stačí spomenúť na hodiny dejepisu zo základnej školy, kde sa hovorilo, že miesta s trvalým osídlením od ďalekej minulosti sú najmä nížinné oblasti v okolí veľkých riek. A to je ten správny ukazovateľ pre hľadanie starých stavieb na Slovensku.Románske pamiatky nemožno nazvať najstaršími, ale ich datovanie do obdobia včasného stredoveku hovorí o veku, ktorý si pozornosť určite zaslúži. Na území Slovenska sú dokladom postupujúcej výtvarnej kultúry stredoveku, ktorá sa zrodila na území vtedajšej južnej a západnej Európy. Hybnou silou šírenia románskeho slohu bola feudalizácia a kristianizácia slovenského sídelného územia v rámci Uhorského štátu, v druhej polovici 11. storočia. Bola to arpádovská monarchia, ktorá využila katolícku cirkev ako stabilizačný prostriedok upevnenia moci a tento zámer aktívne podporovali nielen uhorskí králi, ale aj bohaté šľachtické rody.

Vývoj románskeho umenia u nás bol proces veľmi osobitý. Výrazne ho ovplyvnilo domáce prostredie – vplyv veľkomoravskej a poveľkomoravskej architektúry a umenia. Napríklad centrálne riešenie sakrálneho priestoru a využívanie miestnych zdrojov materiálov, napríklad tehlová a neomietnutá architektúra (Hamuliakovo, Kaplná), častý výskyt vlastníckych zemepanských kostolov. Tie sa stavali zhruba od začiatku 12. storočia na podnet miestnych feudálov na ich vlastných pozemkoch. Preto názov „vlastnícke“ kostoly. Charakteristická je pre ne empora – tribúna na západnej strane s arkádami – systémom otvorených oblúkov, individuálne riešené poschodie a malá svätyňa polkruhového tvaru. Výnimkou je románsky kostol v obci Gáň. V jeho interiérovom riešení sú použité slepé arkády – priestor medzi stĺpmi je vyplnený.

Napriek všetkému je románsky sloh prvým celostným slohom, ktorý na území Slovenska zaplnil interiéry a exteriéry objektov architektonickými, výtvarnými alebo funkčnými predmetmi. K nim sa viaže jeden zaujímavý nález. V exteriéri kaplnky kaštieľa v Rusovciach býval umiestnený plastický reliéf kríža, pokrytý rastlinným ornamentom, v strede so žehnajúcou rukou. Túto pamiatku historici označujú ako včasnorománsku, ak nie dokonca ešte predrománsku. Funkčnými artefaktami sa však rozumejú skôr krstiteľmice, alebo sväteničky, či náhrobné platne a tie nájdete na miestach, ktoré vám chcem dnes predstaviť napríklad v Boldogu, či v Čiernom Brode – Hegyi.

Boldog (okres Senec)

Kostol Matky Božej, pri ktorom mi nepomohlo ani pátranie v archívoch. Kostol bol postavený najneskôr do r. 1230 (L. Šášky v Umení Slovenska uvádza 12. storočie), prvé väčšie stavebné úpravy na ňom prebehli v roku 1510 a posledné registrované vykonali do roku 1957 a dotkli sa interiéru stavby. Podľa súčasného vzhľadu stavby, dovolím si odhadnúť, že prebehli aj ďalšie neregistrované opravy. Exteriér je mimoriadne bohatý na drobné prvky románskej a gotickej architektúry. A krstiteľnica, tá pôvodná románska, sa nachádza v záhrade kostola. Pravdepodobne sa vzhľadom ku svojej kamennej surovosti „nehodila“ do inovovaného interiéru. Do muriva kostola je zamurovaný rímsky náhrobný kameň Quinta Atilia z 1. storočia nášho letopočtu.

Štvrtok na Ostrove (okres Dunajská Streda)

Kostol sv. Jakuba. Opäť trochu záhadná stavba ako v predchádzajúcom prípade. Postavený bol možno v roku 1206, alebo 1216. Kruhové stĺpy nesúce klenbu bez rebier sú zo 16. storočia. Po roku 1480 mala v kostole prebehnúť prestavba a neskoršie renesančné úpravy nie sú vôbec datované. Fotografie z roku 1973, ktoré som mal možnosť vidieť, ukazujú bohato maľované vnútorné steny. Zaujímavosťou kostola je neogotický organ, navrhnutý v roku 1991 za kultúrnu pamiatku. Výtvarne je dotvorený motívom gotizujúcich ľalií a rezba nad píšťalovými poliami vychádza z typického gotického tvaroslovia okenného rámovania s motívom mníšky a štvorlístku v rohoch. Organ vybudoval v r. 1877 v Budapešti dvorný organár Sándor Országh v romantickom duchu neogotiky.

Ľuboš Vodička
pre www.obnova.sk