V prvej časti rozprávania o románskych kostoloch juhozápadného Slovenska som sa venoval architektonickým zaujímavostiam súvisiacimi s ich výstavbou. Dnes teóriu vynechám a priamo vám predstavím ďalšie kostoly.
Holice (okres Dunajská Streda)

Kostol sv. Petra a Pavla bol postavený pred rokom 1253 a jeho gotická prestavba prebehla v roku 1380 – 1400. Podľa dochovaných písomných zmienok bol jedným z kostolov postavených na základe pokynu uhorského kráľa Štefana I., podľa ktorého na Žitnom ostrove sa malo postaviť dvanásť kostolov zasvätených dvanástim apoštolom. Známy je kostol sv. Jakuba vo Štvrtku na Ostrove, sv. Ondreja v Rohovciach a sv. Jána Krstiteľa v Jelke. Tento kostol je dokladom aj iného ako sakrálneho využitia. Kamenné, či tehlové stavby kostolov bývali nielen v dedine, ale i v širokom okolí vo včasnom stredoveku jedinými pevnými stavbami. V čase nebezpečenstva znamenali útočisko pred nepriateľom. Túto funkciu potvrdzujú strielňové okná kostola na južnej veži zo západnej strany a na severnej veži zo severnej strany kostola. Zaujímavé sú malé vežičky, ktoré obklopujú hlavné veže kostola. Na ich základe možno predpokladať vzťahy s Talianskom, pretože v románskom období boli obľúbené veže so štyrmi malými obkolesujúcimi vežičkami hlavne v severnom Taliansku.

Gáň (okres Galanta)

Kostol Svätej rodiny. Ranorománsky kostol z 12. storočia, zbarokizovaný v roku 1735. Zaujímavé je, že v kanonickej vizitácii, ktorá prebehla v rokoch 1561 – 62 sa kostol vôbec neuvádza! Postavený je ako jednoduchá jednoloďová stavba s podkovite zakončenou apsidou. Na východnej strane je zachované pôvodné románske okienko, na južnej strane je pristavaná sakristia. Na západnej strane je vstavaný nový chór, fasáda je členená veľkými polkruhovými oblúkmi. Hlavný portál kostola je na západnej strane. Má sedlovú strechu s malou vstavanou strešnou vežičkou.

Čierny Brod (okres Galanta)

V tomto prípade spravím malý časový odklon. Uprostred obce je rímsko-katolícky kostol sv. Rodiny, ktorý znamenal návrat k románskemu slohu, známemu pod názvom pseudorománsky, alebo neorománsky sloh. Ide o jednoloďový kostol z roku 1911, s polygonálnym uzáverom svätyne, krytej náznakom hviezdicovej klenby. Hlavný oltár je zo začiatku 20. storočia, obsahuje prvky neorománskej drevenej architektúry v strede so súsoším sv. Rodiny, po stranách so sochami sv. Alžbety a Štefana. Neorománsky je aj bočný oltár so sadrovou sochou Božieho Srdca.

V časti Hegy sa nachádza ruina skutočného románskeho kostola postaveného okolo rokov 1220 až 1230.

Prístavba svätyne, bočných lodí a preklenutia je pravdepodobne z roku 1752 (podľa prameňov Pamiatkového úradu Bratislava z r. 1961 sú prístavby z polovice 16. storočia). Bočné lode kostola boli odstránené po požiari v r. 1915, kostol neskôr opravili pravdepodobne Maďari v časoch okupácie južného Slovenska, kedy doplnili steny lode na južnej a severnej strane a odstránili vežu. Na západnej strane sa nachádzal pôvodne zamurovaný náhrobný kameň s tromi gréckymi krížmi (podľa analógie v Žehre).

Diakovce (okres Šaľa)

Neskororománsky benediktínsky kostol. Podľa historických prameňov už v roku 1090 stál na tomto mieste kláštor a kostol, alebo kaplnka. Dnešný kostol bol vysvätený v r. 1228 a k južnej stene má pripojenú kaplnku ešte staršieho dáta. Kostol bol v rokoch 1827 – 75 reštaurovaný a zväčšený Fridrichom Schulekom. Na južnej strane je s kostolom spojená kaplnka obdĺžnikového tvaru s polkruhovou apsidou, pôvodne možno rotunda. Na poschodí v strednej apside sú zachované zlomky stredovekých nástenných malieb. Nevábne vyzerajúca polkruhová kamenná svätenička je románska z čias stavby kostola. Susedná kalvária, ktorá zaujme svojím výtvarným prevedením, je z konca 19. storočia a kaplnka kalvárie je klasicistická stavba z konca 18. storočia.

Pokiaľ necestujete na svojich potulkách nejakým druhom motorového vozidla, jednoznačne doporučujem tentokrát bicykel. Takmer plochý profil krajiny plný rôznych málo používaných vedľajších ciest, sú rajom pre rekreačnú cyklistiku. Jediným nedostatkom, s ktorým sa budete musieť vyrovnať je, že o značení cyklistických trás tu nemôže byť ani reči. V pohode si však vystačíte s aktuálnym vydaním automapy Slovenska, alebo turistickými mapami VKÚ Harmanec: č.127 Malé Karpaty Bratislava, č.143 Gabčíkovo, č.151 Trnavská pahorkatina Senec, č.152 Nitrianska pahorkatina Hlohovec, č.153 Podunajská rovina Diakovce, č.154 Podunajská rovina Veľký Meder. A samozrejme nezabudnite na svoju fotovýbavu. Nie len kostoly, ale aj polia, lesíky, osady s trochu zanedbanou vidieckou architektúrou, sú veľmi vďačným objektom na fotografovanie. A tí, ktorí zamieria ešte južnejšie k hlavnému toku Dunaja, alebo sa aspoň chvíľu budú pridŕžať toku Malého Dunaja, natrafia na nádherné scenérie lužných lesov, alebo staré vodné mlyny.

Ľuboš Vodička,
pre www.obnova.sk