Románske kostoly: Kaplná

Obnova.sk Fotografia

Navštíviť Kaplnú kvôli jej románskemu kostolu chce jednu z dvoch vecí: byť fajnšmekrom na románsku architektúru, alebo cestou zo Senca si pomýliť smer a zamieriť na obec Igram. Dobrodružstvo objavovania tohto pomerne veľkého kostola spočíva v jeho patrónke. Svätej Alžbete Durínskej, známej tiež ako svätá Alžbeta Uhorská. Obnova.sk Fotografia

Svätice, ktorej život je veľmi úzko spojený s Bratislavou. A s faktom, že ďaleko pred svetovo známou Matkou Terezou, v časoch keď ženy mali úzko špecifikované postavenie v úlohách konkubín, manželiek, mníšok či pracovnej sily, napriek svojmu vysoko urodzenému pôvodu prišla s myšlienkou na tú dobu veľmi neobvyklou: s charitatívnou činnosťou.

Bolo to vraj na Prešporskom hrade keď sa v roku 1207 narodila uhorskému kráľovi Ondrejovi II. dcéra Alžbeta. Ťažko dnes posúdiť, či už ako dieťa bola taká pekná a milá, že ju ako štvorročnú zasnúbili s durínskym (správnejšie by prívlastok mal znieť: thuringenským) zemským pánom Ludwigom, synom grófa Hermana. Detské roky strávila na hrade Wartburg, čo by bolo veľmi príjemné, keby v rámci mocenských presunov nestratila vo veku šiestich rokov svoju matku. V roku 1213 ju zavraždili uhorskí veľmoži. Mimochodom Wartburg, okrem toho, že jeho meno nieslo svojho času mimoriadne „populárne“ východonemecké vozidlo, bol prechodným útočiskom reformátora Martina Luthera (1521), ktorý sa tiež významne zapísal do dejín európskeho kresťanstva.

Alžbeta sa neskôr skutočne vydala za svojho snúbenca, ale už ako dvadsaťročná sa stala vdovou. Ludwig sa totiž už mimo hlavného prúdu križiackych výprav (tie oficiálne mali skončiť IV. výpravou v rokoch 1202 – 1204) na jednu z tých menších a neskorších v roku 1227 vybral a veľmi úspešne obetoval život v mene viery. Zaujímavé je, že v niektorých častiach Nemecka je aj Ludwig uctievaný ako svätec. Alžbetin nesociálne cítiaci švagor Juraj Raspe ju vyhnal z hradu jej detstva napriek tomu, že v tom čase bola už matkou troch detí. Od roku 1229 sa jej domovom stal nemecký Marburg, kde založila ženskú katolícku rehoľu Alžbetínok. Rehoľu orientovanú na prácu v nemocniciach a chudobincoch. Tomu ale predchádzalo plné podriadenie sa vedeniu jej vtedajšieho spovedníka, ktorým bol majster Konrád. Muž učený a schopný, ale málo citlivý. So svojou zverenkyňou zachádzal bezohľadne, často brutálne a sama Alžbeta priznávala, že sa ho veľmi bála. Alžbeta zomrela vo veku 24 rokov a čo je viac ako neobvyklé, už štyri roky po smrti (1235) bola kanonizovaná, teda vyhlásená za svätú. Alžbetínky sa pomerne skoro rozšírili po celej Európe a do Prešporku sa dostali na základe pozvania Imricha Esterházyho, ktorý im daroval kostol a kláštor na Špitálskej ulici. Okrem neho sa sv. Alžbeta stala patrónkou ďalšieho bratislavského kostola, známeho pod názvom Modrý kostolík.

Obnova.sk Fotografia

Kaplná ako časť hradného panstva Červený Kameň sa spomína už v roku 1244. Turecká expanzia sa postarala o jej vyľudnenie, ale pôvodne románsky kostol tu stál už v polovici 13. storočia. Jeho architektúra našťastie prešla len včasnogotickou úpravou, čím si zachoval výrazne starobylý charakter. O interiéri sa to tvrdiť nedá. Ten bol v druhej polovici 18. storočia barokizovaný. Len presbytérium je zaklenuté jedným poľom včasnogotickej krížovej rebrovej klenby s kruhovým profilovaným svorníkom. Rekonštrukčné práce v roku 1960 odkryli pôvodný románsky portál a gotické okná.

Obnova.sk Fotografia

Obnova.sk Fotografia

Ako som už napísal, návšteva tohto kostola je určená skôr pre ľudí, ktor majú vzťah k sakrálnej architektúre. Okolie nie je turisticky zaujímavé, iba ak by ste spojili návštevu Slnečných jazier v Senci s výletom do včelárskeho skanzenu v Kráľovej pri Senci a potom sa vybrali smerom na sever k obci Kaplná. Pozrieť si interiér kostola je možné počas bohoslužieb v nedeľu o 08.00 a o 09.30 hod., cez týždeň v zimnom období o 18.00 hod. a v letnom o 19.00 hodine.

Obnova.sk Fotografia

Obec Kaplná sa v lete roku 2003 stala dejiskom rukojemníckej drámy, pri ktorej niekoľkonásobný drogovo závislý vrah obsadil jeden z domov neďaleko opísaného kostola. Pri policajnom zákroku mali odstrelovači svoje stanovisko vo veži kostola.

Ľuboš Vodička,
pre www.obnova.sk

Nové články 1x za mesiac na váš eMail.

Nerozosielame spam! Prečítajte si naše podmienky použitia.

Súvisiace články

V kostole sv. Haštala nie sú ostatky Anežky Českej

V krypte pražského kostola svätého Haštala sa nenachádzajú ostatky českej svätice Anežky Českej, ktorá žila v 13. storočí. Mikrokamera spustená do hrobky odhalila pozostatky z druhej polovice 18. storočia, informoval v stredu archeológ Jaroslav Podliska. Pátranie po hrobe českej svätice sa začalo v novembri minulého roku, keď archeologický tím oznámil, že v kostole svätého Haštala možno našiel hrob svätej Anežky Českej počas stavebno-historického prieskumu.

Objavili najstaršie maľby znázorňujúce apoštolov

Archeológovia a reštaurátori umenia s použitím novej laserovej technológie objavili údajne najstaršie maľby tvárí apoštolov Ježiša Krista. Obrazy nachádzajúce sa v katakombách svätej Tekly neďaleko Baziliky sv. Pavla za hradbami starovekého Ríma, vytvorili koncom štvrtého alebo začiatkom piateho storočia. Podľa archeológov mohli tieto obrazy patriť k tým, ktoré najviac ovplyvnili neskoršie umelecké vyobrazenia tvárí Kristových nasledovníkov. O freskách sa vedelo, no detaily bolo možné vidieť až počas reštauračného projektu, ktorý sa začal pred dvoma rokmi. Jeho výsledky vedci oznámili na tlačovej konferencii dňa 22. júna 2010.