Opäť pokračujem v predstavovaní niektorých zo zachovalých slovenských románskych kostolov. Hoci ako „sprievodcovský manuál“ používam ich polohu v zemepise Slovenska, nie je to veľmi presná sprievodcovská rukovať a nedostávam sa ani k popisu všetkých románskych pamiatok. Vyberám tie, ktoré ma na mojich cestách zaujali najviac.
Skalica, Rotunda sv. Juraja

Patrí k malému počtu v pôvodnej podobe zachovaných románskych pamiatok na Slovensku. Postavená bola asi v 12. storočí ako hradný kostolík. Poschodová budova tvorená polkruhovou svätyňou a kruhovou loďou z pieskovcových kvádrov architektonicky nadviazala na staršie stavby z Čiech a Moravy. Na začiatku 15. storočia bola začlenená do mestských hradieb a tieto nájdete hneď na viacerých miestach. V prvom rade v tesnej blízkosti rotundy a potom v oblasti nazvanej Predmestie. Na Predmestí sú zachované v dĺžke nieľko sto metrov.
Prvé prekvapenie, ktoré ma čakalo sú zvyšky židovského cintorína za chrbtom rotundy. Ide o niekoľko náhrobkov situovaných na príkrejšom svahu. Jedinečná možnosť nafotiť si pár náladových fotografií. Odporúčam zvoliť „dlhší“ objektív a nízku hĺbku ostrosti.
Druhé prekvapenie sa nachádza na susednom kopčeku: klasicistická kalvária z roku 1823. Asi dve tretiny obrazov z krížovej cesty sú situované na temene kopčeka v polkruhu okolo centrálneho kríža. Videl som už veľa kalvárií, ale táto má o to väčšie čaro, že je z nej pekný výhľad na Skalicu.

Hamuliakovo, románsky kostol sv. Kríža

Tento kostol je postavený na absolútnej rovine a dokonca pôvodne jeho miesto bolo pri bočnom ramene Dunaja. Po ramene by ste zbytočne pátrali, ale tehlová stavba z 13.storočia patrí k najvýznamnejším svojho druhu na Slovensku. (Väčšina románskych pamiatok je postavená z lomového kameňa.) Okrem výborného prístupu ku kostolu z Bratislavy, napríklad po Dunajskej hrádzi na bicykli, poteší aj skutočnosť, že je stále prevádzkovaný a so vstupom nie sú problémy. Vo vnútri zaujmú gotické nástenné maľby z druhej polovice 14. storočia, barokové sochy sv. Barbory a sv. Jána Nepomuckého a klasicistickými sochami z 19. storočia doplnený hlavný oltár.
V prípade, že by hamuliakovská historická exkurzia bola príliš únavná, hneď pri kostole je dobrá cukráreň a pri zjazde z hrádze je otvorený slušne zásobený bufet (pozor, prevádzkovaný od jari do jesene, v čase cyklistickej invázie Bratislavčanov).

Kopčany, kostol sv. Margity Antiochijskej

Kopčany. Malá obec v okrese Senica. Pre obyčajných smrteľníkov tuctová dedinka na moravsko – slovenskom pomedzí. Zdanie klame! Pre historikov a archeológov viac ako zaujímavé územie. A Kopčany, práve vďaka kostolíku Margity Antiochijskej, úplná archeologická hviezda. Prečo? Pretože moje rozprávanie musím začať na Morave. V obci Mikulčice. V blízkosti tejto obce, na mieste nazývanom Na valoch bolo od roku 1954 postupne odkryté slovanské blatné hradisko, pôvodne chránené ramenami rieky Moravy. Jeho vznik sa datuje niekedy do 6. storočia. O dvesto rokov neskôr sa rozrástlo na bohaté mesto predstavujúce moravské ústredie Veľkomoravskej ríše. Odkryli tu 10 kostolov, z ktorých polovica stála v areáli kniežacej akropoly. Celý areál aj so svojimi „predmestiami“ zabral 200 hektárov. Po rozpade Veľkej Moravy hradisko žilo svojím pomaly utíchajúcim životom až do 11. storočia. Potom už jeho stavby zavial prach a hlina.

Kopčany boli východnou perifériou tohto sídla veľmožov Mojmírovského klanu. A v ich katastri, v poli medzi západnou časťou obce a diaľnicou smerom na Brno sa zachoval kostolík, ktorý sa dočkal archeologického prieskumu až v rokoch 1994 – 2000. Našťastie, nijako mu to neuškodilo. Prieskumom sa nepodarilo presne datovať vznik stavby, ale podľa konštrukčných detailov, jednoduchej chrámovej lode a svätyne, pôvodných okien predrománskeho typu, stavba poukazuje na svoju spriaznenosť s kostolmi stavanými v strednej a západnej Európe od 8. do 11. storočia. V polovici 13. storočia sa kostolíka dotkli úpravy gotického charakteru.

Pravdepodobne posledným výraznejším staviteľským zásahom bola úprava galérie niekedy v 18. storočí. Veľmi zaujímavým zistením je, že do hrobov nachádzajúcich sa v kostolíku sa pochovávalo od 11. do 18. storočia. Odkrytých bolo viac ako 70 hrobov. Na rozdiel od materských Mikulčíc, tunajšie sídlisko, ktorého súčasťou bol kostolík, obyvatelia opustili až niekedy v 16., možno v 17. storočí.

Nerád by som ostal niečo dlžný svätej Margite, preto pár slov aj o nej. Nie je známe, kedy sa narodila a nie je známe, ani kedy presne zomrela. Podľa legendy bola dcérou pohanského kňaza z Antiochie. Ako mladej a krásnej jej dvoril prefekt Olýbrius, pred ktorého láskou dala prednosť láske k Bohu. Olýbriovi sa to nepáčilo, preto ju udal za jej kresťanské vierovyznanie. Tým ju vlastne odsúdil na smrť. Skôr ako ju kat pripravil o hlavu, podrobili ju precízne vypracovanej tortúre a ako rozprával svätý Theotimus, mimo plánu sa do mučenia zapojil aj sám diabol. V podobe draka mučeníčku prehltol.

Kostolík v Kopčanoch patrí k tým najkrajším, ktoré som mal doteraz možnosť na Slovensku vidieť. Pre fotografa predstavuje jasnú výzvu k náladovo ladenej krajinárskej fotografii. Pre ostatných, trochu „od ruky“, ale predsa len exceletnú zaujímavosť.

Ľuboš Vodička,
pre www.obnova.sk