Stredoveký hrad Gýmeš v blízkosti Nitry zachraňujú dobrovoľníci. Hrad patrí medzi najstaršie, najväčšie a najvzácnejšie hrady na Slovensku. Posledných 180 rokov však chátra. Od roku 2004 tu pôsobí občianske združenie Leustach z Nitry, ktoré sa stará o záchranu stredovekých kultúrnych pamiatok v kraji – hradov Hrušov, Gýmeš a Živánskej veže. V súčasnosti organizuje na Gýmeši desaťdňový workshop. Je tu 12 dobrovoľníkov, z ktorých najmladší má 13 rokov. Pracujú v románsko-gotickej veži, ktorá je najvzácnejšou časťou hradu. Zabezpečujú ju staticky a jej najvrchnejšiu časť obnovujú, aby umožnili turistom vyhliadku na okolitú krajinu.

Podľa Stanislavy Blahovej z občianskeho združenia Leustach prináša niekoľkoročné úsilie viditeľné výsledky. „Návštevnosť sa niekoľkonásobne zvýšila a hrad sa stal dostupný aj pre rodiny s malými deťmi,“ povedala. Predtým sa napríklad do najvyššej veže dostali len tí odvážnejší, pretože v nej chýbali podlahy, cez diery boli len provizórne poukladané konáre. „Teraz boli veľmi prekvapení a ďakovali nám, že sa konečne dostali do veže a videli túto krásu okolo seba,“ uviedla Blahová. Keď členovia občianskeho združenia prvý raz prišli na hrad, bol veľmi zarastený, plný ohnísk a odpadkov, ktoré tu po sebe zanechali nezodpovední turisti. Prvé roky sa preto venovali hlavne čisteniu. Vyčistili areál od náletovej zelene, štyrikrát do roka ho pokosili. Zbierali popadané kamene a staticky zabezpečili najohrozenejšie časti rozsiahleho hradu, ktorý má rozlohu takmer 16 000 metrov štvorcových. Peniaze na záchranné práce získavajú z rôznych projektov a dotácií.

Dobrovoľníci pracujú od 8:00 do 19:00. Na Gýmeši väčšinou aj prespávajú – buď v stanoch, alebo priamo v priestoroch hradu, vo veži alebo v pivniciach. „Som tu druhý deň a zatiaľ sa mi to tu páči. Určite prídem aj nabudúce, chytilo ma to tu,“ povedala 14-ročná dobrovoľníčka Lucia Jánošíková z Nitry, ktorá pomáha napríklad archeológom pri výskume alebo triedi kamene. Podľa nej je to lepšie ako sedieť doma. Osemnásťročný Denis Blaho z Nitry sem chodieva pravidelne už sedem rokov. „Baví ma tá práca – miešanie malty, murovanie, ukladanie kameňov, naučil som sa napríklad, ako sa robí malta, ako sa hasí vápno a podobne,“ povedal. Na hrad Gýmeš vedú dve cesty – z Jelenca a z Kostolian pod Tribečom. Občianske združenie Leustach využíva druhú trasu, ktorá je menej strmá. Z Kostolian trvá peší výstup na hrad zhruba 45 minút.

Hrad Gýmeš postavil približne v roku 1250 šľachtický rod Hunt – Poznanovcov, predchodcovia Forgáčovcov. „Už vtedy sa zaraďoval medzi skvosty Uhorska, hovorí sa, že jeho hranolová veža bola inšpirovaná francúzskymi hradmi,“ povedal šéf občianskeho združenia Jozef Blaho. Začiatkom 14. storočia si hrad násilím privlastnil Matúš Čák Trenčiansky a 60 rokov po jeho smrti si ho ponechal kráľ, ktorý ho podaroval kráľovnej Márii. Forgáčovci hrad získali späť za kráľovraždu – na požiadanie kráľovnej Blažej Forgáč zabil jej soka a uzurpátora trónu – kráľa Karola II. Malého. Panstvu v tom čase prislúchalo 44 obcí a šesť mýtnic, čím sa zaradil medzi najväčšie hradné panstvá v Uhorsku. Návštevníkov hradu Gýmeš vítali „lopatovým tancom“ – každý dostal pred hlavnou vstupnou bránou po zadku lopatou na pečenie chleba. Šľachtici sa vraj na tom dobre zabávali. Forgáčovci si v 18. storočí postavili kaštieľ v obci a na hrad chodievali už len v lete. Úplne ho opustili v 30-tych rokoch 19. storočia, odvtedy chátra.