Ruiny kláštora na Zobore pripravujú na prezentáciu verejnosti
Ruiny kláštora na nitrianskom vrchu Zobor pripravujú archeológovia a konzervátori na prezentáciu verejnosti. Minulý rok zrekonštruovali viaceré jeho časti. „Teraz bol hlavný cieľ zabrániť ďalšej devastácii stojacich architektúr. Všetky najkritickejšie miesta sú stabilizované na dlhé desaťročia,“ povedal riaditeľ Archeologického ústavu v Nitre Matej Ruttkay. V roku 2016 by mali práce pokračovať, ak sa podarí získať cez projekty financie od ministerstva kultúry a od mesta Nitra. Počíta sa s komplexnou konzerváciou zachovaných častí kláštora vrátane mníšskeho domčeka, pod ktorým archeológovia objavili aj zvyšky murív a dlažby zo stredoveku. „Veríme, že by sa ešte dali časti zo stredovekého kláštora odkryť a možno, keby sme mali šťastie, že by sa našlo aj niečo z najstaršieho Kláštora svätého Hypolita. Stále presne nevieme, kedy vznikol a nepoznáme ani jeho podobu. Všetci by sme boli radi, keby bol veľkomoravský, ale zatiaľ to dokázať nevieme,“ povedal Ruttkay. V prípade dostatku financií by archeológovia radi odkryli aj ďalšiu časť Kostola svätého Jozefa, ktorá by sa mala nachádzať pod dnešnou asfaltovou cestou.
Lokalita má veľký historický význam. Na mieste barokového Kláštora svätého Jozefa rehole kamaldulov zo 17. a 18. storočia stál predtým benediktínsky Kláštor svätého Hypolita. Ten vznikol pravdepodobne už v deviatom storočí a je najstarším historicky doloženým kláštorom na našom území. Kláštor svätého Hypolita bol jedným z náboženských centier Uhorska. Existenciu najstaršieho kláštora na Slovensku dokladá niekoľko písomných prameňov, najstaršie zachované sú Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113. Archeológovia majú k dispozícii presný plán kláštora, ako vyzeral v polovici 18. storočia, ktorý podrobne popisuje všetky miestnosti.
Prvý výskum v lokalite sa robil v roku 1942. V posledných rokoch archeológovia preskúmali mníšsky príbytok, ktorý sa zachoval z obdobia baroka. Príbytok má pôdorys deväťkrát desať metrov a pozostáva zo štyroch miestností oddelených chodbou. Je tu hlavná obytná miestnosť, v ktorej sa zachovala pec, pracovňa, kaplnka a hospodárska miestnosť. Príbytok je v pomerne dobrom stave, sčasti sa zachovali aj nadzemné murivá. Viedol k nemu kamenný dláždený chodník. V kláštore bolo podľa dvoch dochovaných dobových malieb okolo 20 samostatných mníšskych domčekov.
Foto: SITA/Mária Pietová